Podpredsedníčka asociácie Anna Reháková k tomu dodala, že aj keď lekár môže predpísať pacientovi liek s nižším doplatkom, takéto riešenie nemusí byť vhodné pre každého pacienta. Podľa Rehákovej nahrádzanie jedného lieku iným, lacnejším, v niektorých prípadoch totiž znamenalo zhoršenie zdravotného stavu pacienta. Ide najmä o tých pacientov, ktorí súčasne trpia kardiologickým ochorením a cukrovkou. Reháková zároveň navrhla vyplácanie adresnej sociálnej dávky na lieky dôchodcom alebo ľuďom s nízkym príjmom. Tento návrh chce asociácia presadiť cez poslancov parlamentu.
Ministerstvo zdravotníctva v reakcii uviedlo, že 70 percent všetkých liekov má doplatok do 50 korún a riaditeľ odboru liekovej politiky Ján Mazag povedal, že "všetky lieky majú certifikát, čiže osvedčenie o svojej účinnosti a bezpečnosti". Hovorca ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Martin Danko sa vyjadril, že rezort nepočíta so zavedením podobnej dávky, pretože na to nemá prostriedky. Už v súčasnosti dostávajú ľudia poberajúci dávku v hmotnej núdzi každý mesiac 50 korún ako príspevok na možnú hospitalizáciu v nemocnici. Dostávajú ju bez ohľadu na to, či boli hospitalizovaní alebo nie. Uvedená dávka sa zaviedla po tom, čo ľudia v hmotnej núdzi boli vyňatí z výnimky neuhrádzať 50 korún v nemocnici za hospitalizáciu. V súvislosti s požiadavkou asociácie Danko skonštatoval, že už v budúcom roku by mali dôchodky reálne narásť o štyri percentá. Zvyšovať životnú úroveň dôchodcov by sme mali prostredníctvom vyšších dôchodkov, a nie zavádzaním ďalších sociálnych dávok, tvrdí ministerstvo.
V súvislosti s výhradou, že lacnejšie lieky nemusia byť primerane účinné, vedúci sekcie bezpečnosti liečiv a klinického skúšania liečiv v Štátnom ústave pre kontrolu liečiv Pavol Gibala pripustil, že v praxi sú možné prípady, keď pacienti s kardiologickým ochorením a cukrovkou musia užívať len určitý špecifický liek s vysokým doplatkom. Podľa neho tu by však malo platiť pravidlo, že takýto pacient vzhľadom na alergické reakcie dostane výnimku zo zdravotnej poisťovne a doplatok by mu mali znížiť.
Poslanec Miroslav Chovanec (Smer) berie zistenia Asociácie na ochranu práv pacientov vážne a podporuje iniciatívu, aby sa doplatky za lieky za súčasného stavu zdravotníctva zrušili. Najprv však podľa neho treba zefektívniť činnosť systému, kvantifikovať potrebu zdravotníckych zariadení a až potom, podľa sociálno-ekonomickej situácie občanov, možno diskutovať o výške spoluúčasti pacientov. Na zavedenie sociálnych dávok na lieky sa Chovanec pozerá skepticky. Podľa jeho názoru by to znamenalo len ďalšiu administratívu a diskutabilné by bolo aj stanovenie objektívnych kritérií.
Podobne sa k zisteniam analýzy stavia aj Anna Záborská (KDH). Povedala však, že doplatky za lieky sú vo všetkých európskych krajinách, dôležité je však to, aby nepostihovali ľudí s nízkym príjmom. Podľa Záborskej napríklad vo Francúzsku funguje systém, keď zdravotné poisťovne prispievajú ľuďom s nízkym príjmom na lieky. Záborská je zástankyňou toho, aby deti do 16 rokov a dôchodcovia boli oslobodení od poplatkov za lieky.
Asociácia na ochranu práv pacientov
- vznikla v roku 2001 ako občianske združenie
- v súčasnosti združuje 16 pacientskych organizácií
- k jej najvýznamnejším členom patria Zväz diabetikov Slovenska, Zväz ľudí postihnutých civilizačnými chorobami, Zväz hemofilikov SR
- finančné príspevky od štátu nedostáva