Gréci hovoria, že sa stali tým, čím dnes sú, vďaka moru. Autor Gréka Zorbu Nikos Kazantzakis dokonca píše, že "najžiarivejšie more si pamätá brázdy vyhĺbené vo svojej hrudi starovekými provami, ale hoci bude plné vrások, zabudne na ne a obháji svoju mladosť". Krajina, ktorá bude už o rok hostiť letné olympijské hry, sa rozhodla každé štyri roky organizovať aj kultúrnu olympiádu. Jej súčasťou je nová exkluzívna výstava v aténskom Múzeu kykladského umenia.
Spolu s minojskou kultúrou z ostrova Kréta patrí kykladské umenie, nazvané podľa kruhového súostrovia v Egejskom mori, k najstarším a najfascinujúcejším v Európe -- jeho korene siahajú až do tretieho tisícročia pred naším letopočtom. Podľa legendy vznikol kruh (grécky kyklos) okolo náboženského centra na ostrove Délos tak, že boh morí Poseidón zvrhol trojzubcom do mora vrchy, a tie potom v hĺbke zapustili korene. Mramorové kykladské idoly (väčšinou ženy) majú niekoľko charakteristických čŕt: hlavu v tvare lýry, z ktorej plasticky vystupuje nos, postavu stojacu na špičkách s mierne pokrčenými kolenami a rukami spojenými pod hruďou. K najznámejším mužským soškám patrí Mysliteľ (pripomína slávneho Rodinovho menovca), Lutnista a Flautista -- tých možno obdivovať v Národnom archeologickom múzeu v Aténach.
Múzeum kykladského umenia existuje od roku 1986 ako súčasť Nadácie Nicholasa P. Goulandrisa. Nachádza sa v ňom viac ako tisíc exponátov z obdobia od roku 3000 pred naším letopočtom až po 4. storočie nášho letopočtu a pri návšteve Atén by ste ho rozhodne nemali vynechať. Okrem stálej expozície je tu totiž i nové lákadlo. Len nedávno otvorenú výstavu Námorné dopravné cesty...zo Sidonu do Huelvy možno pokladať za kultúrnu udalosť sezóny minimálne v regióne Stredozemného mora. Majiteľka múzea, dcéra jednej z najbohatších lodiarskych rodín v krajine Dolly Goulandrisová, pripravovala tento projekt v spolupráci s 91 múzeami z Grécka, Cypru, Sýrie, Libanonu, Talianska, Vatikánu, Tunisu, Egypta, Malty a Španielska desať rokov. Mimochodom, Goulandrisovci vlastnia Múzeum moderného umenia aj priamo na Kykladách, na ostrove Andros.
Námorné dopravné cesty rozprávajú príbeh Stredozemného mora -- mora, ktoré na svoje vrásky nechce zabudnúť. Expozícia približuje postupné budovanie nielen obchodných, ale aj kultúrnych pút medzi jednotlivými pobrežnými krajinami od 16. do 6. storočia pred naším letopočtom. Pokus oživiť stratený svet staroveku odráža živé obchodné styky, v ďalších rovinách však aj spôsob myslenia, pohanskú vieru, zvyky, miešanie kultúr a nakoniec aj umenie imitácie, ktoré podporoval import. Tisíc dvesto vystavených predmetov obsiahlo široké spektrum sfér -- od hlinených figúrok s rituálne zodvihnutými rukami, antromorfických a zoomorfických nádobiek na parfémy z Grécka a zo severnej Afriky, fénickej keramiky, etruských šperkov až po prvé písomné záznamy -- hlinené, kamenné či slonovinové šlabikáre zo 14. storočia pred naším letopočtom. Nájdeme tu i exotické materiály ako škrupiny zo pštrosích vajec (na výrobu nádob s aromatickými esenciami), zuby nosorožca, koraly, alabaster a vzácne kamene. Výrobky z nich sa často objavovali v hrobkách, pretože súviseli so starovekými predstavami o pôvode života -- sprevádzali mŕtveho na druhý svet. Výstava v Múzeu kykladského umenia v Aténach potrvá do 28. októbra.
StoryEditor