Spotrebné dane a povinnosť registrácií

Vstup do Európskej únie prinesie v nepriamych daniach významné zmeny, ktoré podnikateľom prinášajú nové možnosti a povinnosti. Prinášame článok nášho externého spolupracovníka, ktorý sa vyjadruje k nepresným a nesprávnym interpretáciám, ktoré sa objavili na verejnosti, a žiaľ, i našich novinách.
V podnikateľskej verejnosti vyvolali rozpaky a neistotu početné a opakované upozornenia na povinnosť registrácií podľa zákonov o spotrebných daniach, predovšetkým však niektoré formulácie týchto upozornení. Napríklad podľa vyjadrenia autora v článku Správa spotrebných daní na colnom úrade (HN 31. 3. 2004), "právnické a fyzické osoby, ktoré po vstupe SR do EÚ chcú v rámci podnikania vyrábať, spracovávať, skladovať, prijímať, odosielať, používať alebo prepravovať tovary podliehajúce spotrebným daniam, alebo v takejto činnosti pokračovať aj po 1. máji 2004, sú v zmysle nových platných zákonov o spotrebných daniach povinné zaregistrovať sa na príslušnom colnom úrade do konca marca tohto roka". Toto vyjadrenie je nepresné a v nových zákonoch o spotrebných daniach nemá oporu.
Povinnosť tu nie je
Každý, kto veľmi pozorne prečítal ktorýkoľvek z nových zákonov o spotrebných daniach, vie, že povinnosť registrácie majú iba také právnické alebo fyzické osoby, ktoré chcú vyrábať, spracovávať, skladovať, prijímať, odosielať tovary podliehajúce spotrebným daniam v pozastavení dane. V každom dosiaľ uverejnenom upozornení na povinnosť registrácií však tento zásadný dôvetok chýba, nevedno či zámerne alebo z nevedomosti. To potom umožňuje účelovo vykladať a vyžadovať povinnú registráciu od každého podnikateľského subjektu, ktorý vykonáva tieto činnosti. Povinnosť registrácie sa odvodzuje od vôle právnickej alebo fyzickej osoby vykonávať svoje aktivity v pozastavení dane. Ak splní podmienky ustanovené zákonom, potom sa môže stať daňovým skladom, a to buď ako podnik na výrobu predmetu dane alebo sklad predmetu dane s právom nakladať s tovarom v pozastavení dane, čiže s nezdaneným tovarom vzhľadom na odložený vznik daňovej povinnosti.
Podobne sa môžu opäť z vlastnej vôle zaregistrovať tzv. oprávnení príjemcovia, čo sú právnické alebo fyzické osoby oprávnené iba prijímať tovary v pozastavení dane len z ostatných členských štátov. Na rozdiel od daňových skladov nemajú právo držby, a teda ani možnosť ďalej dodávať nadobudnuté tovary v pozastavení dane. Nakupovať na daňovom území môžu iba tovary uvedené do daňového voľného obehu.
Ďalším subjektom, ktorého dobrovoľná registrácia prichádza do úvahy, je tzv. užívateľský podnik. Už z názvu vyplýva, že pôjde o právnickú alebo fyzickú osobu, ktorej sa na základe registrácie a vydania odberného poukazu umožní nakupovať a používať tovary podliehajúce spotrebným daniam oslobodené od dane na konkrétny účel. Takýto užívateľský podnik sa môže zaregistrovať súčasne aj ako oprávnený príjemca, aby mohol nadobúdať tovary na účely oslobodené od dane aj z iných členských štátov.
Ak niektorý zo spomenutých podnikateľských subjektov už raz získal oprávnenie na podnikanie, môže aj bez registrácie naďalej pokračovať vo svojej podnikateľskej činnosti aj po 1. máji 2004. Akékoľvek iné tvrdenie nemá žiadnu legislatívnu oporu. Absencia registrácií je samotrestajúca aj bez akéhokoľvek zbytočného a neoprávneného zastrašovania pokutami, ktoré, žiaľ, nemá ďaleko od spôsobov uplatňovaných v období kolektivizácie. Ak sa podnik na výrobu predmetu dane nezaregistruje ako daňový sklad, potom v takomto podniku bude vznikať daňová povinnosť dňom vyrobenia predmetu dane s povinnosťou zaplatiť túto daň do troch dní od vzniku daňovej povinnosti. V podniku na výrobu predmetu dane zaregistrovanom ako daňový sklad bude daňová povinnosť vznikať až pri uvedení tovaru do daňového voľného obehu. Je potom len otázkou času, dokedy takýto nezaregistrovaný podnik ekonomicky vydrží.
Pozastavenie dane je výhodné
Absencia registrácie síce nebráni, avšak komplikuje aj obchodovanie takéhoto podniku s ostatnými členskými štátmi. Obchodovanie v rámci EÚ sa uskutočňuje na základe princípu voľného pohybu tovarov, pri ktorom sa veľmi výhodne uplatní pozastavenie dane.
Ak by sa napr. nezaregistroval výrobca tichého vína, ktorý nemá úmysel dodávať víno do iných členských štátov v pozastavení dane, nepotrebuje vôbec požiadať o registráciu a povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, aj keď je podnikom na výrobu vína. Potom síce bude v takomto podniku vznikať daňová povinnosť dňom vyrobenia vína, avšak podniku sa nestane nič, keďže na tiché víno sa uplatní nulová sadzba dane, dokonca takýto podnik je v súlade so zákonom daňovým dlžníkom, pričom však podľa ustanovenia § 11 ods. 11 zákona o spotrebnej dani z vína sa na daňového dlžníka, ktorému vzniká daňová povinnosť len z tichého vína, povinnosť podať daňové priznanie nevzťahuje!
Právnické alebo fyzické osoby nezaregistrované ako daňový sklad, ktorý je iba skladom predmetu dane, nezaregistrované ako oprávnený príjemca alebo právnické alebo fyzické osoby nezaregistrované ako užívateľský podnik, budú jednoducho nakupovať, skladovať, dodávať alebo používať iba zdanený predmet dane. Tým sa nelíšia od bežných občanov, ktorí nakupujú na čerpacích staniciach pohonných látok zdanený benzín či naftu alebo v samoobsluhách, reštauráciách alebo trafikách ostatné tovary podliehajúce spotrebným daniam. Preto je samozrejmé, že registrácia je nezmyselná, a preto ju zákony ani žiadajú.
V podobnom duchu, ako je vyjadrenie hovorcu DR SR, znie i výklad autora k jednotlivým zákonom o spotrebných daniach uverejnený v HN (30. 3. až 1. 4. 2004) na pokračovanie. Tu autor v úvode každého výkladu v rozpore s jednotlivými zákonmi o spotrebných daniach tvrdí, že na základe príslušných ustanovení jednotlivých zákonov o spotrebných daniach sa pri splnení predpísaných podmienok musia doteraz existujúci platitelia spotrebných daní, ak chcú pokračovať v podnikateľskej činnosti, transformovať na nasledujúce kategórie daňových subjektov, pričom k jednotlivým daňovým subjektom rovno, avšak neprípustne priraďuje konkrétnych platiteľov podľa doterajších zákonov. Súčasne platné a nové zákony o spotrebných daniach majú diametrálne odlišné mechanizmy, pričom platitelia dane podľa starých zákonov nemajú žiadne ekvivalenty v nových daňových zákonoch. Pojem platiteľ dane je nahradený novým pojmom daňový dlžník bez akejkoľvek povinnosti registrácie. Napríklad právnická alebo fyzická osoba, ktorá vyváža predmet dane, je v súčasnosti zaregistrovaná ako platiteľ. Pritom paradoxne daň nikdy neplatí, pretože vždy nakupuje už zdanený tovar a po vývoze si, naopak, uplatňuje vrátenie dane. Nové zákony preto takúto nezmyselnú registráciu vôbec nevyžadujú a každá právnická alebo fyzická osoba v prípade, ak dodá tovar, ktorý bol na daňovom území už uvedený do daňového obehu, a je teda zdanený, do iného členského štátu alebo vyvezie takýto tovar do tretieho štátu, jednoducho si z takéhoto tovaru podľa príslušných ustanovení jednotlivých zákonov uplatní vrátenie dane. Oprávnenosť nároku na vrátenie dane musí právnická alebo fyzická osoba doložiť tretím dielom zjednodušeného sprievodného dokumentu v prípade dodania tovaru do iného členského štátu alebo príslušným dielom JCD v prípade jeho vývozu do tretích štátov a súčasne preukázať, že dodaný alebo vyvezený tovar bol skutočne zdanený na daňovom území.
Netušené povinnosti
Vnímavý čitateľ si na tomto mieste určite všimne, že nové zákony o spotrebných daniach pojmovo rozlišujú obchodné transakcie podľa ich smerovania do iných členských štátov alebo tretích štátov a že všetky právnické alebo fyzické osoby môžu slobodne tovary podliehajúce spotrebným daniam dodávať alebo prijímať z iných členských štátov či vyvážať alebo dovážať z tretích štátov. Len na ich registrácii záleží, či tak budú robiť v pozastavení dane alebo v daňovom voľnom obehu. Podobne by bolo možno vyložiť i ďalšie zákonmi upravené daňové subjekty, spôsoby a kontrolu prepravy tovarov podliehajúcich spotrebným daniam a pod. Podrobný výklad piatich nových zákonov aj s výkladom príslušných ustanovení smerníc EÚ by však vyžadoval minimálne samostatnú brožúru. Obávam sa, že autor svojím zjednodušeným spôsobom výkladu nových zákonov o spotrebných daniach stúpil na tenký ľad. Rozhodne by bolo rozumnejšie namiesto nabádania na registráciu upozorniť podnikateľské subjekty na ustanovenie § 44 ods. 2 až 5 zákona č. 105/2004 o spotrebnej dani z liehu, ktoré s účinnosťou od 1. mája 2004 vyžaduje od všetkých právnických alebo fyzických osôb oznamovacie povinnosti o nákupe, predaji a zásobách spotrebiteľského balenia liehu, ktoré sa týka všetkých veľkoobchodných a maloobchodných predajcov, pohostinských, reštauračných či výčapných zariadení. Väčšina prevádzkovateľov takýchto zariadení o tejto povinnosti ani len netuší. Rovnako by bolo vhodné upozorniť všetkých predajcov cigariet, že podľa ustanovenia § 44 ods. 23 s účinnosťou od 1. marca 2004 beží lehota dopredaja cigariet označených súčasnou kontrolnou známkou, ktorá sa skončí 30. septembra 2004. Po tejto lehote sa budú cigarety označené súčasnou známkou považovať ako keby neboli označené vôbec, a to so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami.
Úplne na záver by som chcel upozorniť na ustanovenie čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: Povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.