Najnovšia zmena zákona o pozemkových úpravách umožňuje vysporiadať majetkové vzťahy aj k pozemkom v osadách, pod obydliami Rómov. Čo od tejto novinky očakávate, pomôže obyvateľom osád?
Môj úrad spolupracoval na novele zákona. Myslím si, že je to správny krok. Pozemkové úpravy komunitám Rómov v osadách chýbajú. Môžu sa stať začiatkom ich rozvoja. Lebo veľmi ťažko sa niečo robí na pozemkoch, ktoré nie sú vlastnícky vysporiadané. Nevieme tam vybudovať základnú infraštruktúru, legalizovať rómske domčeky, ale neraz aj normálne murované rodinné domy a podobne

Problém však bude mať štát a starostovia obcí, ktorých súčasťou sú rómske osady. Lebo vlastníci pôdy v osadách budú musieť dostať nové pozemky, ktoré ale mnohé obce nemajú, prípadne peniaze.
Novela zákona umožňuje starostom začať s pozemkovými úpravami pod rómskymi osadami, hlavne formou takzvaných jednoduchých pozemkových úprav. Výhodou je, že do tohto procesu vstúpi aj Slovenský pozemkový fond, ktorý spravuje pozemky takzvaných neznámych či neurčených vlastníkov. V osadách týmito zmenami nikto nič nestratí, môže len získať. Lebo pozemky pod obydliami Rómov sú teraz takpovediac nepoužiteľné. Ich majitelia z nich nič nemajú. Ich výmenou za iné získajú pre seba reálnu hodnotu, majetok.

Takže po pozemkových úpravách budú môcť Rómovia svoje domčeky stavať už legálne. Môže to prispieť aj k zlepšeniu ich vzhľadu a celkových pomerov v osadách.
Samozrejme. Legálne sa potom môžu napojiť na infraštruktúru – vodovod, elektrickú či dopravnú sieť. Mnohé staršie domčeky sa tak dostanú do stavu skolaudovateľnosti, budú sa môcť zlegalizovať.

Zvládnu to obce, starostovia či primátori miest? Alebo je v pozemkových úpravách zakódovaný nejaký problém, zádrh, ktorý sa môže prejaviť neskôr?
Problematických bodov je niekoľko. Napríklad tam, kde pozemky v osadách vlastnia urbariáty. To bude oveľa komplikovanejšie než pri pozemkoch, ktoré vlastnia jednotlivci. Do „hry“ zasiahnu aj ...