Za daňový sa považuje výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý je preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve v súlade s predpismi alebo zaevidovaný v evidencii. Cestovné náhrady sú daňovým výdavkom do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov.
Upravuje ich zákon o cestovných náhradách, presne vymedzujúci právne úkony, pri ktorých vzniká nárok na náhradu, a osoby, ktorých sa týka. Rozlišuje tiež náhrady, ktoré majú pre zamestnanca nárokový charakter, a tie, ktoré sú nenárokové. Ako vysvetľuje hovorkyňa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Eva Rovenská, nárokové cestovné náhrady nie sú predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti, ak sa poskytujú v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú zamestnancovi vznikne nárok.
Zostáva vám 76% na dočítanie.
