Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou Simplea a spravodajským portálom Peniaze.sk
Pri prvých stavebných výkopoch sa ukázalo, že na pozemku sa nachádza doslova skládka. Bager s dosahom do hĺbky troch metrov sa nedostal až na dno. Chemické analýzy potvrdili, že život na takomto mieste by bol mimoriadne zdravie ohrozujúci.
„Pozemok sme kúpili od developera, ktorý predával aj ďalšie parcely v tejto oblasti,“ spomína pán Miroslav a dodáva: „Za pozemok sme zaplatili 84 000 eur vrátane dane z pridanej hodnoty. Keby sme vedeli, čo sa skrýva pod povrchom, nezaplatili by sme zaň ani cent.“
Ďalší problém podľa neho nastal, keď developer nechcel vrátiť peniaze za pozemok a tvrdil, že o skládke nevedel a vraj pozemok predával v dobrej viere. Situáciu komplikoval aj fakt, že rodina pána Miroslava pozemok kúpila na hypotéku, no v takomto stave oň nemali záujem.
„Nasledoval mimoriadne náročný boj s cieľom vrátiť pozemok, pretože banka sa nechcela vzdať záložného práva, kým nedostane späť peniaze, avšak predávajúci nechcel vrátiť peniaze, kým záložné právo nezanikne,“ hovorí Peter Horčiak, úverový špecialista zo spoločnosti Simplea.
Nájdite si najvýhodnejšiu hypotéku na trhu ešte dnes. |
Banka vyšla rodine v ústrety
Podľa Horčiaka sa Československá obchodná banka (ČSOB), v ktorej si pán Miroslav s rodinou vybavili hypotéku, k nim správala veľmi solídne.
„Na základe chemických rozborov pôdy z pozemku plne akceptovala, že klient nebude pokračovať vo výstavbe a že chyba nie je na jeho strane, preto nemala problém odstúpiť od zmluvy o hypotekárnom úvere bez akejkoľvek sankcie za nedokončenie,“ vysvetľuje.
Ako však dodáva pán Miroslav, oveľa horšie dopadli rokovania s developerom, ktorý peniaze vyinkasoval a nechcel ich vrátiť. Pohrozili mu preto žalobou.
„Až potom súhlasil aspoň s možnosťou vrátenia peňazí, ak banka vydá záväzné vyhlásenie, že sa po vrátení peňazí vzdá zábezpeky,“ spomína pán Miroslav.
Keďže ČSOB konala proklientsky, vydala vyhlásenie a zvyšok procesu prebehol podľa dohody. Ako však hovorí Peter Horčiak, nezaobišlo sa to bez finančných strát.
„To všetko sa dialo v čase, keď ceny nehnuteľností mesiac čo mesiac rástli. A rástli aj úrokové sadzby hypoték. Takže kým klient vyriešil svoj problém a našiel si novú nehnuteľnosť na kúpu, kupoval za oveľa vyššiu cenu a zároveň si bral drahší úver,“ hovorí úverový špecialista: „Bolo to naozaj nespravodlivé, keďže neurobil nič zlé.“
Bol to rok nervov, hovorí pán Miroslav
Keď si pán Miroslav spomenie na ťahanice o pozemok, hovorí, že mu je stále zle od žalúdka. V tom čase dokonca s rodinou uvažovali o tom, že by pozemok nechali vyčistiť od odpadu, ale firma, ktorú oslovili, stanovila cenu ešte vyššiu, ako bola cena pozemku. Argumentovala dekontamináciou a dovozom novej pôdy.
„Jediným riešením sa ukázali byť rokovania s developerom. Neveril som, že by o probléme nevedel. Počúvať začal až vtedy, keď sme mu pohrozili, že ho budeme žalovať a očierňovať v médiách. Toho sa bál. Kvôli nemu sme stratili takmer rok času. A hoci to nakoniec dobre dopadlo, ďalšia hypotéka nás stála takmer o 8 000 eur viac,“ hovorí pán Miroslav.
Svoj názor má aj Peter Horčiak. Dnes každému svojmu klientovi odporúča, aby si pred kúpou pozemku zistil jeho skutočný stav a do kúpnej zmluvy dal odsek, že ak sa na pozemku objaví vada takých rozmerov, že znemožní alebo výrazne predraží výstavbu, predávajúci je povinný vziať pozemok späť a vrátiť peniaze.