Kto sú pendleri na Slovensku? Sú skôr nízko-kvalifikovaní alebo vysoko-kvalifikovaní?
Máme viacero skupín. Jedna skupina sú tí, ktorí odchádzajú na dennej báze do blízkeho okolia, čo je široká skupina ľudí. Sú tam napríklad aj vysoko-kvalifikovaní ľudia, napríklad IT-čkari dochádzajúci z Bratislavy do Viedne, ale aj nízko-kvalifikovaní pracovníci automobiliek v Győri alebo fabrík na Ostravsku.
Potom sú to ľudia, ktorí chodia na týždňové až mesačné turnusy, s čím sú potom spojené negatívne dôsledky odlúčenia od rodiny. A nakoniec sú to ľudia, ktorí už v zahraničí žijú, čo sú tiež pestré skupiny, od vysokoškolákov, ktorí žijú v Prahe až po Rómov, ktorí sa z Luníku IX odsťahovali do Anglicka, aby mali nejaké možnosti pracovného uplatnenia a aby ich deti mohli chodiť do normálnych škôl a škôlok. A tiež sú to opatrovateľky, ktorých je niekoľko desiatok tisíc. Nedá sa teda povedať, že by pendleri boli nízko-kvalifikovaní a ľudia bývajúci v zahraničí boli vysokokvalifikovaní. V oboch skupinách sú takí aj takí.
Akú veľkú časť našej ekonomiky predstavujú pendleri?
V krajinách Európskej únie pracuje asi 300 alebo 400-tisíc Slovákov. To je pre nás nezanedbateľná časť. Opatrovateliek v Rakúsku je zhruba 50-tisíc, v automobilovom priemysle iba o trochu viac. Takže na naše pomery je to veľa, ale nie až tak veľa ako napríklad v Macedónsku, kde je to viac než tretinu celkového ekonomického výkonu.
V akých krajinách pracujú títo ľudia?
Jednak je to blízke okolie, teda pár kilometrov od hraníc. V Českej republike nie je jazyková bariéra, potom je rozšírené Nemecko a Rakúsko. V Anglicku už potom ľudia bývajú skôr dlhodobo. Ale je veľký problém s dátami, viac-menej o nich nemáme prehľad.
Je pri práci v zahraničí rozšírené obchádzanie zákonníka práce?
Nemyslím si, že robia úplne na čierno bez akejkoľvek zmluvy, určite ale je možné, že majú formálnu zmluvu a popritom majú inú fušku na čierno, alebo dostávajú nejaké peniaze na ruku.
Ale nemyslím si, že niekto by sa na Slovensku tváril, že je nezamestnaný a pritom pracoval v zahraničí. Ale je bežná situácia, že majú napríklad zmluvu na sto eur mesačne na Slovensku a robia pritom na plný úväzok v Maďarsku. Ale to je vec potom inšpektorátu práce, aby to kontroloval.
Čo sa týka súčasnej krízy, aký myslíte, že bude mať efekt?
Keď príde ekonomická kríza, migranti sú vždy prví na vyhodenie. Vzhľadom na to, že všetci očakávajú nejaké ochladenie ekonomiky, dá sa očakávať, že napríklad v Nemecku budú vo veľkom Slováci prepúšťaní.
Oslabenie ekonomiky a automobiliek môže spôsobiť aj veľké prepúšťanie Slovákov z automobiliek v Győre. Nevieme ešte, ako sa bude vyvíjať sektor dlhodobej starostlivosti v Rakúsku alebo Nemecku. Môže to dopyt po slovenských zamestnancoch aj oslabiť aj posilniť, to by som povedal, že je lotéria. Záleží, ako sa bude koronavírus vyvíjať.
Ak naozaj dôjde k prepúšťaniu v zahraničí, zamestnajú sa títo ľudia na Slovensku?
Záleží od sektora. Dá sa predpokladať, že keď padne stavebníctvo, tak padne všade. Ale čo sa týka napríklad zdravotníctva, tak sestričky u nás majú nízke platy, veľmi zlé pracovné podmienky a zároveň ich máme málo. Veľa ich je však v Rakúsku a to sa doteraz nedarilo riešiť. Teraz máme príležitosť zvýšiť atraktívnosť tohto povolania u nás.
Vzhľadom na to, ako je ignorovaný zákonník práce v slovenských nemocniciach, tak by som sa im ani nečudoval, keby radšej prečkali túto krízu a zatiaľ boli nezamestnané. Veľa z nich odišlo, pretože nikto nevynucuje legislatívu, napríklad na JIS-ke má byť dané koľko sestier má byť na pacientov, a to sa dlhodobo porušuje, sestier je tam málo a nikdy sa to fyzicky nekontrolovalo. Ale to už je vecou priorít zdravotníckeho systému.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia.
