Dôkladne zahalené ťažko prestupnou džungľou ležia na území dnešnej Guatemaly desiatky tisíc mayských stavieb, ktoré sú z veľkej časti stále neprebádané. Výsledky veľkého projektu zameraného na ich zmapovanie pomocou moderných technológií boli teraz publikované v prestížnom vedeckom magazíne Science a spoluautormi štúdie sú aj slovenskí vedci.
,, Náš tím objavil viac ako päťtisíc poľnohospodárskych terás v hlbokých údoliach v krajine. Analýzou sme zistili, že na ich budovanie museli použiť viac materiálu a úsilia ako na budovanie ich vyspelých miest,“ uviedol pre HN Tibor Lieskovský zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity, ktorý je spoluautorom štúdie.
Ako nakŕmiť všetkých Mayov
Intenzívne poľnohospodárstvo bolo nevyhnutné pre uživenie na svoju dobu extrémne početnej mayskej civilizácie. Výskumníci odhadujú, že centrálnu mayskú nížinu obývalo sedem až jedenásť miliónov ľudí na území s rozlohou 95-tisíc kilometrov štvorcových. Hustota osídlenia tak dosahovala približne 100 ľudí na kilometer štvorcový, čo je len o niečo menej ako je hustota obyvateľstva Slovenska.
„Už aj na základe predbežných analýz sme zistili, že v tak zložitej krajine, kde mayská civilizácia existovala - vápencový kras, mali Mayovia problém dodať živiny slúžiace na pestovanie rastlín. Vyvinuli kvôli tomu zložité systémy polí a zavlažovacích kanálov,“ hovorí Lieskovský, ktorý viedol tím z STU.
Druhý slovenský tím z Centra mezoamerických štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského viedol Milan Kováč.
Laserové oko
Klasické bádanie v guatemalskej džungli je príliš prácne na to, aby archeológovia dokázali v rozumnom časovom horizonte preskúmať komplexný systém mayských stavieb na rozsiahlom území. Na pomoc preto prišiel lidar, čo je zariadenie podobné ako radar pripevnené na trupe lietadla.
Pod seba vysiela státisíce laserových lúčov za sekundu a analyzuje ich odraz a vzdialenosť od povrchu. Vie pritom rozpoznať či sa laserový lúč odrazil od stromu, kríku, alebo od terénu ktorý vedcov najviac zaujíma.
Guatemalská džungľa a mayské stavby pri pohľade voľným okom a po preskúmaní lidarom:
„Územie nášho konzorcia bolo takto zmapované 60 miliardami laserových lúčov. V tak hustom a nepriestupnom poraste ako sa nachádza v džungli sa z povrchu odrazí zhruba 10 percent lúčov, čo znamená že každý meter štvorcový džungle bol zmapovaný 2 až 5 bodmi. Z takýchto informácií potom vytvárame trojrozmerný model krajiny ktorá obsahuje pozostatky mayských štruktúr ako sú budovy, chrámy, cesty, polia, kanály,“ vysvetľuje výskumník.
„Z hľadiska možností rozpoznania pozostatkov mayskej civilizácie to prináša takmer bezprecedentný posun. Územia, ktoré sme mapovali roky a mnohokrát sme v nich vedeli identifikovať len tie najvýraznejšie štruktúry, sú zmapované za pár sekúnd.“ Krajina je teda pomocou lidaru zmapovaná s takým detailom, že je možné nájsť aj stavby ktoré v hustej džungli nebolo možné rozoznať voľným okom.
Tisíce detailov
Laserový radar je skvelý pomocník, no nedokáže nahradiť skúsených archeológov priamo v teréne. Dáta získané preletmi je nutné overovať priamo v džungli, aby vedci pochopili, či strojom získané dáta opisujú objekty prírodného charakteru alebo či ide o ľudský výtvor.
„Teraz sme našli spôsob ako naše spracované dáta dostať do mobilných telefónov. Dopredu si vytipujeme miesta ktoré chceme overiť alebo analyzovať a ideme k nim s tým, že v jednej ruke máme stále mačetu, ale v druhej mobil,“ hovorí Lieskovský.
Lovenie detailov. Vľavo mapa terénu. V strede podstatne detailnejšia mapa a vpravo jasne viditeľné štruktúry a stavby ako sú cesty, kameňolomy, nádrže či jaskyne:
Slovenský vedec zároveň priznáva, že síce pracujú s najmodernejším lidarom, no stále nedokážu zachytiť asi 15 percent štruktúr. Ide napríklad o rozličné oltáre, mayské kamenné stély obsahujúce písomné záznamy v ich hieroglyfickom písme.
Práce budú pokračovať
Už na jar, počas obdobia sucha, je naplánovaná ďalšia sezóna v Guatemale. Na pochopenie mayského sveta chcú vedci skĺbiť dáta z viacerých zdrojov. „Centrum mezoamerických štúdií má medzinárodne uznávaných expertov na čítanie mayských písomných záznamov, takže sa snažíme využiť aj znalosti z oblasti mayskej kultúry a mayského písma,“ ozrejmuje Lieskovský plány slovenských vedcov. Na interpretáciu získaných dát chcú využiť aj metódy umelej inteligencie a experimentujú s virtuálnou rozšírenou realitou.
„Plánov teda máme pomerne veľa, ostáva len dúfať, že budeme mať podmienky na ich naplnenie,“ uzatvára vedec.
Zistenia v číslach
61480 mayských stavieb a štruktúr sa podarilo nájsť v skúmanom regióne
7 až 11 miliónov je odhadovaná populácia v centrálnych mayských nížinách na rozlohe 95-tisíc km2
Podarilo sa nájsť 362 km2 obhospodarovaných terás 952 km2 farmárskej pôdy
106 kilometrov ciest v rámci mestských centier a obranných štruktúr