K Zemi sa blíži niekoľkotonová kozmická stanica, ktorá bola vôbec prvá, ktorú sa Číne podarilo vyniesť na obežnú dráhu. Pôvodný odhad dopadu až 100 kg zvyškov sa teraz spresnil.
Zhruba 8,5-tonové experimentálne vesmírne laboratórium Tchien-kung 1 (Nebeský palác) je bez kontroly už od minulého roka a pomaly klesá k Zemi. Pôvodný odhad, kedy by sa mali zvyšky kozmickej stanice dostať na zemský povrch, hovorili o období medzi tohtoročným októbrom a aprílom 2018.
Pozrite si aj štart rakety nesúcej na obežnú dráhu Zeme Tchien-kung 1:
Takto široké obdobie bolo určené práve preto, že nemožno so stanicou manévrovať a nebolo isté, kedy vstúpi do atmosféry a začne rýchlejšie spomaľovať . V poslednej dobe však začala výška stanice klesať o niečo rýchlejšie ako v predchádzajúcom období, čo je neklamnou známkou toho, že začala brzdiť o hornú vrstvu atmosféry.
To znamená, že koniec stanice môžeme očakávať už ku koncu tohto roka, najneskôr na začiatku roka budúceho. Aspoň to odhaduje Jonathan McDowell, astrofyzik z Harvardovej univerzity, ktorého cituje denník The Guardian.
Nevieme, kam sa zrúti
"Teraz, keď je jeho perigeum (bod, kedy je pri obehu najbližšie Zemi, pozn. red.) pod 300 km a je v hustejšej atmosfére, úroveň rozpadu je stále vyššia," opisuje situáciu McDowell. Hoci väčšina stanice zhorí v atmosfére, môžu podľa astrofyzika pád "prežiť" kusy až o hmotnosti 100 kg.
Nie je pritom jasné, kam trosky dopadnú, kvalifikovaný odhad môžu dať vedci až niekoľko dní pred touto udalosťou. "Ani pár dní pred návratom laboratória do atmosféry pravdepodobne nebudeme schopní určiť s väčšou presnosťou než nejakých plus mínus šesť, sedem hodín, kedy sa laboratórium zrúti. A ak nevieme, kedy sa zrúti, znamená to, že ani nevieme, kam sa zrúti," povedal už skôr McDowell.
Zmenu miesta dopadu môžu ovplyvniť súčasné atmosférické podmienky, ktoré miesto posunú z jedného kontinentu na iný alebo do oceánu či mora.
Doterajšie nekontrolované pády veľkých umelých kozmických telies sa našťastie zaobišli bez zranení, či ohrození na životoch. Tchien-kung 1 slúžil na testovacie účely a overenia technológií. Mal na obežnej dráhe vydržať jeden až dva roky, ale aj po viac ako štyroch rokoch po vypustení stále fungoval a Peking ho hodlal aj naďalej využívať. Počas svojej životnosti stihol návštevu niekoľkých lodí aj tchajkonautov (čínskych kozmonautov).
Druhý Nebeský palác
Už vlani Čína vypustila nástupcu padajúcej stanice. Ten sa volá Tchien kung 2 a Číňania na ňom chcú testovať podporu života a technológie, ktoré majú v budúcnosti umožniť spojenie modulov budúcej čínskej vesmírnej stanice. Pred rokom k nemu vyslali prvých obyvateľov.
Základný modul pre prvú stálu čínsku vesmírnu stanicu plánuje Čína inštalovať na obežnej dráhe okolo roku 2018. V prevádzke by mala byť zhruba v roku 2022 a má sa stať domovom stálej vesmírnej posádky a faktickou konkurenciou medzinárodného projektu ISS, kam Čína nemá prístup. Vesmírna stanica sa bude skladať z dvoch laboratórií a hlavného modulu.