Dva meteority, nazývané Monahans a Zag, sú prvé, o ktorých sa zistilo, že obsahovali ingrediencie na život: tekutú vodu, aminokyseliny, uhľovodíky a iné organické látky.
Analýzu chemickej zložky modrej a fialovej soli a kryštálov draslíka z meteoritov uverejnil časopis Science Advances.
Aj keď to nie je dôkaz o tom, že život existuje mimo Zeme, stopy vody v kryštálikoch solí by sa mohli datovať do najstarších dní našej slnečnej sústavy. Výskumníci to porovnali s nájdením prehistorickej mušky zachovanej v jantáre.
Predtým, ako sa spadli na Zem, jeden v Texase v marci 1998 a ďalší v blízkosti Maroka v auguste 1998, meteority žili v pásme asteroidov nášho solárneho systému za miliardy rokov.
Kryštalické soli z oboch meteoritov sú podobné a výskumníci sa domnievajú, že tieto dva objekty v určitom bode skrížili svoje cesty. Ale kryštály soli neboli vždy súčasťou meteoritov. Je možné, že pochádzali zo sopečnej činnosti, ktorá vyvrhla vodu alebo ľad, čo sa deje na oceánskych svetoch v našej slnečnej sústave.
"Naša organická analýza kryštálov soli naznačuje, že organická hmota pochádza z oceánskeho sveta bohatého na vodu v ranom slnečnom systéme, prípadne z Ceresu," povedala Queenie Chanová, autorka štúdie a postdoktorandská výskumná pracovníčka na Open University vo Veľkej Británii.
Ceres je trpasličia planéta a najväčší objekt nášho Pásma asteroidov. Hebe, kamenný asteroid, ktorý bol zaznamenaný ako zdroj iných meteoritov, ktoré dopadli na Zem, je potenciálnym "rodičom" meteoritov.
Prečo až teraz?
Chanovej poradca v Johnsonovom vesmírnom centre NASA, Michael Zolensky, získal vzorku meteoritu Zag od roku 1998. Meteorit Monahans bol tiež umiestnený v Johnsonovom vesmírnom centre. Vedci však potrebovali veľmi citlivý nástroj, ktorý by mohol analyzovať kryštály soli aminokyselín. Chan pečlivo zhromažďoval vzorky soľných kryštálov pomocou nástrojov, ktoré pripomínajú špáradlá. Vzorky boli zlomkom šírky ľudského vlasu.
Ale vytrvalosť sa vyplatila. Dokázali študovať vzorky pomocou špeciálneho röntgenového lúča a mikroskopu v Národnom laboratóriu Lawrence Berkeley. Prístroj môže merať stopy špecifických prvkov a odhaliť organické látky zachytené v kryštáloch.
Chanová povedala, že jej tím zachránil niektoré väčšie modré kryštály soli na budúcu analýzu. Dúfajú, že objavia viac tekutej vody v kryštálikoch soli a preskúmajú jej pôvod. Existujú aj iné vzorky meteoritov s dobre zachovanými kryštálmi, ktoré chcú otestovať.
Toto tiež dáva výskumníkom vzor na to, čo sa dialo v začiatkoch na Jupiterovom ľadovom mesiaci Europa a Saturnovom mesiaci Enceladus, ktorý je pokrytý ľadom a pod ním má oceán. Oba mesiace vykazujú rovnaký druh hydrovulkanickej aktivity, ktorá mohla spôsobiť tieto kryštály soli na meteoritoch. NASA ich určila ako ciele ďalšieho štúdia, keďže v chémii, ktorá sa vyskytuje v týchto oceánskych svetoch, môže existovať život.