Práve tu NASA cvičila budúcich astronautov misie Apollo v geológii a v pohybe po povrchu Mesiaca, píše Technet.cz.
Je 183 metrov hlboký a rozkladá sa na 162 hektároch. Lunar Crater čiže Mesačný kráter. V šesťdesiatych rokoch sa stal výcvikovým priestorom agentúry NASA. Najmä potom v sedemdesiatych rokoch tu cvičil rad astronautov pre misie Apollo svoje geologické znalosti a jazdu v roveri po mesačnom povrchu. Kráter bol vybraný zámerne pre svoju podobnosť s tým, čo človeka čakalo na Mesiaci.
Geologicky je to výbušné hrdlo sopky, takzvaný maar, čo je zvláštna forma sopečného krátera s nízkym reliéfom. Vznikol tak, že sa vytekajúca láva stretla s podpovrchovou vodou (viac na Wikipédii). Vďaka tomu, hoci sopečného pôvodu, pripomína kráter vzniknutý po dopade meteoritu, akých je na Mesiaci plno.
Práve preto bol Mesačný kráter vybraný špecialistami z NASA za jednu z lokalít označených ako "Terrestrial Analogue Sites". Slovensky by sme povedali, že je to územie na Zemi, ktoré svojimi niektorými charakteristikami zodpovedá podmienkam na inom kozmickom telese (v tomto prípade Mesiaci, ale môže to byť aj Mars atď.). Podobné miesto je napríklad aj v susednej Arizone.
Astronauti tu v replikách skafandrov a s prekážajúcimi objemnými kamerami pripevnenými na hrudníku, precvičovali odoberanie vzoriek i samotný pohyb po povrchu obežnice v lunárnom vozidle.
V roku 1972 tu vo štvrtok šiesteho septembra pod páliacim slnkom nacvičoval na svoj let i Eugene Cernan, napoly Čech a napoly Slovák, ktorý ako posledný stál na Mesiaci počas misie Apollo 17. Skoro sa pritom do vesmíru vôbec nedostal, pretože tesne predtým havaroval s vrtuľníkom.
Do najbližšieho mesta Tonopahu je to od Mesačného krátera takmer 130 kilometrov. Ešte predtým však musíte po prašnej nespevnenej ceste dôjsť dvanásť kilometrov na asfaltovú cestu. Pokrytie mobilným signálom tu pochopiteľne neexistuje (ale to v podobných oblastiach USA nie je výnimočné).
Na odľahlosť miesta skoro nepríjemne doplatili aj samotní astronauti pri výcviku v roku 1972. Jednému z Roverov totiž kameň pri transporte späť rozbil prevodovku a dvojčlenná posádka zostala "uväznená" v kráteri. Rádiové spojenie so zvyškom tímu skupina nemala, a tak reálne hrozilo, že bude musieť na mieste prečkať noc. Našťastie sa veliteľovi Johnovi Youngovi podarilo po namáhavom behu von z krátera zastaviť posledné odchádzajúce auto tímu a zohnať tak pomoc.
Zhodou okolností práve John Young zomrel niekoľko dní pred tým, než redaktori Technetu kráter navštívili - 5. 1. 2018 vo veku 87 rokov. Ako jediný z amerických astronautov pilotoval a velil hneď štyrom typom kozmických plavidiel - Gemini, Apollu, lunárnemu modulu Apollo a naposledy aj raketoplánu.
Dodnes niektorí milovníci alternatívnych faktov a právd veria, že práve tu NASA zaobstarala niektoré zábery z fingovaného pristátia na Mesiaci (zvyšok sa natáčal v hollywoodskych štúdiách). Zvádza ich k tomu nielen samotná odľahlosť miesta, ale aj skutočnosť, že pozemok krátera aj okolie patrí vláde a doslova za kopcom je potom legendárna Oblasť 51.