Okrem gratulácií sa tiež objavili reakcie, že vlastne o veľa nejde: že raketa Saturn V programe Apollo zo 60. rokov minulého storočia bola dvakrát výkonnejšia alebo že raketoplán Space Shuttle bol tiež znovu použiteľný. Hoci sú obe tieto tvrdenia pravdivé, úplne nepostihujú všetky schopnosti a komplexitu, ktorú SpaceX predviedol, píšu Lidovky.
Opätovné použitie
Jeden z najvýznamnejších problémov kozmonautiky, ako znovu využiť aspoň časť rakety, sa snažili vyriešiť na Západe s programom Space Shuttle a do určitej miery aj na Východe so systémom Buran-energia. Oba prístupy sú však dnes posudzované skôr ako zlyhanie, sovietsky stroj nebol znovu použitý nikdy a príprava amerického Shuttlu na ďalší štart zabrala oveľa dlhšie, ako bolo pôvodne plánované - o toľko dlhšie, že by sa už pomaly vyplatilo postaviť ďalšiu raketu, než rozobrať a zase zložiť Shuttle.
Naproti tomu sa SpaceX snaží ísť oveľa jednoduchšou cestou, kedy je - len mierne zjednodušene povedané - medzi štartmi nutné len dotankovať palivo. To sa prejavuje aj na konštrukcii, keď sa urýchľovacie stupne tradične oddeľovali pomocou výbuchu, ale pri Falcone Heavy sa oddeľujú hydraulicky. Pyrotechnické (teda riadenou explóziou) sa oddeľujúce kusy sa totiž musia zložito obnovovať, kým hydraulické spoje by - sa teoreticky - malo dať iba znova "zapojiť".
U jednojadrových štartov "ľahkých" Falcon 9 plánuje SpaceX ešte tento rok vyskúšať "otočku" od pristátia po ďalší štart v čase pod 24 hodín (hoci treba dodať, že ten istý plán mal už na minulý rok). Pre porovnanie, z programu Space Shuttle zatiaľ drží rekord raketoplán Atlantis, ktorého boli schopní v NASA vystreliť za 54 dní od posledného pristátia.
Cena
Vďaka opakovanému použitiu má výrazne klesnúť cena, podľa vyjadrenia SpaceX až na jednu desatinu čiastky za štart na jednorazové rakete (a tomuto poklesu sa už reálne blíži). A práve tým môže byť Falcon Heavy zásadný: návratový manéver totiž spáli nie nevýznamné množstvo paliva, rovnako ako pristávacie nohy a riadiace plochy uberajú z hmotnosti platiaceho zaťaženia. Na niekoľkých štartoch ťažkých družíc na vysokej (často geostacionárnej) obežnej dráhy sa tak misia Falcon 9 plánovala bez návratu, pretože na neho jednoducho neboli výkonové rezervy (naposledy tomu tak bolo pri štarte s Iridiom v decembri).
Rádový rozdiel v cene ale znamená, že s príchodom Falcon Heavy bude existovať platforma, ktorá - hoci zložitejšia a potrebujúca viac paliva - bude lacnejšia, než "jednojadrové" rakety typu Delta IV.
Spoľahlivosť
Jednou z hlavných vlastností rakety Falcon 9 je jej 9 samostatných motorov. Také množstvo sa nepoužíva, pretože by neexistovali väčšie motory - ostatne silnejšia Delta IV používa 3 - ale kvôli zálohovaniu. Falcon 9 je zatiaľ jedinou raketou, ktorá je - aspoň na papieri - schopná pri zlyhaní jedného motora dokončiť misiu. To je doteraz úplne unikátna vlastnosť, všetky doterajšie systémy v prípade výpadku motora v lepšom prípade misiu viacmenej bezpečne prerušovali, v tom horšom končili ako veľmi drahé ohňostroje.
Falcon Heavy by si túto vlastnosť mal podržať, a to teoreticky až do limitu jedného motora na jadro - teda teoreticky by mal byť schopný dokončiť misiu s až troma nefunkčnými motormi. Toto sa samozrejme prejavuje v cene: hoci sa satelity na rôzne rýchla neplánované rozloženie poisťujú, tak príplatky za takéto poistenie sú na pevných systémoch výrazne nižšia.
Jednotnosť
Obrovskou výhodou viacjadrovej koncepcie Falcon bude aj jednotnosť výroby a údržby. Kým doteraz bola pre každú kategóriu nákladu úplne unikátna raketa (s výnimkou taktiež viacjadrové Delta IV), Falcon umožňuje ľubovoľne prehadzovať prvý stupňa medzi jednojadrovým a trojjadrovým systémom. Ostatne oba včerajšie pomocné "boostery" už raz leteli ako samostatné Falcony 9.
Možnosť zmeny výkonu motorov
Posledný vlastnosťou, ktorú včera SpaceX predviedol, bola možnosť meniť výkon motorov Merlin vo fáze stúpania. Podľa dostupných informácií doteraz všetky štarty samostatných Falcon 9 prebiehali "na plný plyn", včerajšok tak bol prvou skúškou jednotného ovládania výkonu všetkých 27 motorov. To je dôležité, pretože bez regulácie výkonu by v neskorších fázach letu - po tom, čo sa spotrebuje väčšina paliva - na raketu pôsobili priliš veľké sily, a to ako "zhora" aerodynamicky, tak "zospodu" v podobe zrýchlenia.
Aj na tejto zdanlivej drobnosti je dobre vidieť posun oproti Saturnu V: v 60. rokoch sa rovnaký problém s "premotorovaním" riešil tak, že v určitej dobe po štarte proste jeden z motorov vypli.