Raketa Atlas V vyšle na cestu robotický modul InSight, ktorého úlohou bude prvýkrát podrobnejšie skúmať vnútro červenej planéty. To však nie je jediné "prvýkrát", ktorým sa projekt vyznačuje.
Premiérou bude najprv skutočnosť, že pôjde o prvú misiu k inej planéte so štartom z Vandenbergovej leteckej základne v Kalifornii, ktorá sa nachádza na západe Spojených štátov. Všetky takéto misie doposiaľ v USA normálne začínali z Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride, teda na východe krajiny.
Prvým časovým termínom pre možné vypustenie Atlasu V je sobota o 13:05 SELČ, štart sa však môže uskutočniť neskôr vzhľadom k zatiaľ nepriaznivej predpovedi poveternostných podmienok. Takzvané štartovacie okno bude otvorené až do 8. júna, po jeho prepásnutí by misia musela byť podľa expertov NASA odložená o 26 mesiacov.
InSight (Interior Exploration using Seismic Investigations, Geodesy and Heat Transport) je vôbec prvou misiou, ktorá bude študovať hlbiny Marsu. Všetky doterajšie bádali na jeho povrchu. Stacionárny robotický modul je vybavený rôznym zariadeniam vrátane senzorov, ktorým sa bude merať prúdenie tepla v planéte, zaznamenávať "marsotrasenie" a sledovať kolísanie obežnej dráhy telesa okolo Slnka.
Medzi prístrojmi je veľmi citlivý seizmometr SSEI, ktorý bude zaznamenávať seizmické vlny šíriace sa vnútrom planéty. Ich skúmanie by malo pomôcť zistiť, čo ich spôsobuje. Vedci predpokladajú, že príčinou sú marsovské zemetrasenia alebo meteority dopadajúce na povrch. SEIS, ktorý vyrobili francúzski odborníci, je príkladom zahraničnej účasti na projekte InSight.
Študovanie tepelných tokov je úlohou ďalšieho aparátu, sondy HP3. Je vybavená vrtným zariadením, ktorým sa dostane hlbšie, než akékoľvek iné robotické zariadenie vyslanej doposiaľ ľuďmi na Mars. Dokáže sa prevŕtať až do hĺbky vyše štyri a pol metra. Získané dáta pomôžu zistiť viac o vývoji planéty a tiež o tom, či má rovnaké zloženie ako Zem.
Do výbavy InSight patrí tiež prístroj RISE s dvoma rádiovými anténami. S jeho pomocou bude možné veľmi presne sledovať lokáciu modulu Insight. Mars rovnako ako Zem na svojej obežnej dráhe kolíše a získanie údajov o tom pomôže vedcom skúmať, ako je pohyb planéty okolo Slnka ovplyvňovaný jej vnútornou štruktúrou. Meranie prístroja RISE tiež poskytnú informácie o základných vlastnostiach jadra Marsu. Poodhalí, v akej hĺbke sa jadro stáva pevné a aké iné minerály sa v ňom okrem železa môžu nachádzať.
Misiu InSight sprevádza ešte jedna premiéra. Ide o samostatný technologický experiment NASA Mars Cube One (MARC). Skladá sa z dvoch malých sond a pôjde pri ňom o prvú skúšku technológie malých družíc Cubes v hlbokom vesmíre. Budú testovať nové komunikačné a navigačné možnosti pre budúce misie a môžu pomôcť pri komunikácii s modulom InSight. Pre modul ale nie je ich úspech či neúspech rozhodujúci, pretože údaje bude na Zemi posielať cez satelit Mars Reconnaissance Orbiter (MRO), ktorý okolo planéty krúži už od roku 2006.
InSight a obe sondy vynesie naraz raketa Atlas V. Potom sa minisatelity oddelia a poletia k Marsu samostatne po vlastnej letovej dráhe. Ak sa na miesto určenia zdarne a včas dostanú a budú funkčné, môžu na Zemi odovzdať informácie o priebehu a úspešnosti pristávania modulu oveľa rýchlejšie ako HRO.
Misia sa vyznačuje ešte jednou zvláštnosťou. InSight má v sebe tiež mikročipy s virtuálnymi palubnými lístkami 2,4 milióna ľudí z celého sveta, ktorí na výzvu NASA prejavili záujem o to, aby sa aspoň ich meno dostalo na červenú planétu.
InSight poletí na Mars vyše pol roka. Pristátie je naplánované na 26. novembra v mieste Elysium Planitia. Misia má trvať niečo vyše jeden marťanský rok, teda zhruba dva roky pozemské; podľa NASA ide presnejšie o 708 solov (marsovských dní), čo je 728 dní na Zemi. Projekt mal pôvodne odštartovať už v decembri 2015, ale technické problémy si vyžiadali odklad.