Astrofyzik Jonathan McDowell z centra astrofyziky Harvard-Smithsonian tvrdí, že vedci mohli mať zlé údaje o hranici vesmíru, píše Space.com.
V štúdii McDowell hovorí, že vesmír sa začína vo výške 80 kilometrov, celkom o 20 kilometrov nižšie než Kármánova hranica, ktorá predstavuje prevládajúcu teóriu od 60. rokov 20. storočia, že vonkajší vesmír sa začína 100 kilometrov nad povrchom Zeme.
Čo je Kármánova hranica
V roku 1963 výskumník aerodynamiky Theodore von Kármán naznačil, že rýchlosť potrebná na zdvihnutie predmetu do atmosféry je rovnaká ako rýchlosť potrebná na to, aby sa udržal na obežnej dráhe okolo Zeme. Von Kármán povedal, že horizontálny pohyb predmetu na obežnej dráhe by neutralizoval účinky gravitácie.
McDowell však hovorí, že tradičný pohľad na okraj vesmíru je založený na desaťročiach nesprávne interpretovaných údajov o objektoch obiehajúcich okolo Zeme. Od jeho 13 rokov zhromažďoval údaje o každej rakete vypustenej do vesmíru. Toto hobby ho často nútilo identifikovať, ktoré rakety vlastne šli do vesmíru a ktoré zostali v atmosfére Zeme.
Skúmal orbitálne vzory 43 000 satelitov na základe údajov získaných zo Severoamerického veliteľstva vzdušnej obrany, ktoré sleduje leteckú kozmonautiku v Spojených štátoch a Kanade.
Väčšina z týchto satelitov obiehala oveľa vyššie ako navrhovaná Kármánova hranica a boli v dosahu orbitálneho priestoru. Približne 50 satelitov však vyčnievalo. Pri spätnom vstupe do atmosféry na konci svojich misií každý z týchto satelitov úspešne dokončil najmenej dve úplné otáčky okolo Zeme v nadmorských výškach nižších ako 100 km. Sovietsky satelit Elektron-4 napríklad obehol planétu desaťkrát v nadmorskej výške asi 85 kilometrov predtým, ako sa rozpadol v atmosfére a zhorel.
Z týchto prípadov sa zdalo jasné, že fyzikálne vlastnosti vesmíru stále vládli hlboko pod Kármánovou hranicou. Keď McDowell použil matematický model na nájdenie presného bodu, v ktorom rôzne satelity konečne uvoľnili svoje dráhy a urobili ohnivý návrat do atmosféry, zistil, že to môže nastať kdekoľvek vo vzdialenosti medzi 66 a 88 kilometrov. Zvyčajne však, keď sa plavidlo ponorilo pod 80 kilometrov, nebola tam žiadna nádej na záchranu.
V súlade s existujúcimi poznatkami
Nové zistenia sú v súlade s existujúcimi poznatkami o atmosfére. Mezopauza, ktorá je najchladnejšou vrstvou atmosféry, leží 83 až 100 kilometrov nad povrchom Zeme.Teploty tu klesajú drasticky a nabité častice voľne tečú. Inými slovami, mezopauza vyzerá omnoho viac ako vesmír ako nižšie vrstvy atmosféry.