"Myslíte si, že ho poznáte, myslíte si, že poznáte pristátie na Mesiaci?" Aj to je jeden spôsob, ako opísať amerického astronauta Neila Armstronga (na snímke). Režisér Damien Chazelle touto vetou odštartoval takmer dva a polhodinovú životopisnú snímku Prvý človek.
Preťaženie, nevoľnosť a riskovanie vlastných životov kvôli odhaleniu tajov vesmíru. Aj na to sa zameriava veľa momentov nového filmu, ktoré sa tvorcovia snažili zachytiť čo najautentickejšie, ako vedeli. Až tak, že často máte pocit, že v tej rakete ste vy sami a prežívate napäté situácie spolu s astronautmi.
Prvý človek odráža život Armstronga v podaní amerického herca Ryana Goslinga a legendárnu vesmírnu misiu, ktorá ho priviedla k tomu, aby sa stal prvým človekom, ktorý 20. júla 1969 chodil po Mesiaci. Ukazuje, aké osobné tragédie ho tam dostali a dáva divákom pohľad na rodinný život s jeho ženou Janet a ich deťmi. A tiež jeho vlastný spôsob, ako sa vyrovnával so stratou, ktorá ho zasiahla zo všetkého najviac. Zároveň odkrýva zákulisie fungovania NASA a aký pocit mala v tej dobe spoločnosť z letov do vesmíru.
Tieto fakty ste možno o Neilovi Armstrongovi netušili:
- Vedel ako lietať, ešte predtým, ako mal vodičský preukaz. Približne vo veku 6 rokov ho jeho otec vzal na palubu jedného z najpopulárnejších lietadiel na svete. Do veku 15 rokov si Neil nahromadil dosť lekcii lietania, aby mohol veliť kokpitu, údajne predtým, než získal vodičský preukaz. Počas vojny v Kórei odlietal 78 bojových misií pred tým, ako sa presťahoval do Národného poradného výboru pre letectvo (NACA), predchodcu NASA, uvádza server Mental Floss.
- Jeho slávny výrok sa nesprávne interpretuje. Keď sa Armstrong a Buzz Aldrin dotkli povrchu Mesiaca, sledovali ich stovky miliónov televíznych divákov. Potom prišla tá nesmrteľná veta: "Je to malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo." Prvý muž na Mesiaci však podľa výsledkov lingvistických analýz nahrávky z pristátia "urobil" gramatickú chybu, ktorá význam vety úplne zmenila. Aby veta bola vyslovená správne, mala znieť takto: "One small step for a man. One giant leap for mankind." Armstrong ale údajne "vypustil" neurčitý člen "a" pred slovom "man". Tým by sa gramatický význam celého výroku zmenil. Keď sa totiž v angličtine použije "man" bez člena, jeho význam je rovnaký ako slovo "mankind", teda ľudstvo. Astronaut by teda vlastne povedal: "Malý krok pre ľudstvo. Obrovský skok pre ľudstvo." Podľa niektorých špecialistov, ktorí sa nahrávkou zaoberali, mu slovíčko "a" "vypadlo", pretože v tom okamihu bol pod nesmiernym tlakom. Ďalší bádatelia pripomínajú Armstrongov ohijský prízvuk. Podľa nich bolo "a" povedané, ale oveľa jemnejšie, takže ho možno prepočuť. Po návrate na Zem sám Armstrong uviedol, že si myslel, že naozaj povedal "a man", píšu Lidovky.cz.
- Neexistuje jeho skutočne dobrá fotka na Mesiaci. Jeden z najslávnejších ľudských úspechov 20. storočia prišiel v dobe, keď už boli k dispozícii fotoaparáty a videokamery, ale aj napriek tomu existuje len pár vzácnych snímok Armstronga, ako kráča na povrchu Mesiaca. (Na jednom z najznámejších záberov je Aldrin, Armstrong sa objavuje len ako odraz v jeho prilbe.) Podľa Armstronga je dôvodom, že mu naozaj nezáležalo, aby požiadal Aldrina, aby ho odfotil. "Vždy som vravel, že Buzz bol oveľa viac fotogenický z našej posádky."
- Záves dverí možno všetko zmenil. Populárne sú aj teórie, prečo to bol Armstrong a nie Buzz Aldrin, kto prvýkrát položil nohu na Mesiac. (Na misiách Gemini išiel druhý pilot do otvoreného vesmíru, zatiaľ čo veliteľ zostal na vesmírnej lodi (V prípade misie Apollo 11 bol veliteľom Armstrong.) Odpoveďou môže byť jednoduchá logistika, ako sa dostať z ich lunárneho modulu. Východ mal pravý záves, ktorý sa otváral dovnútra, pričom človek, ktorý sedel naľavo (Armstrong), mal najviac voľnú cestu von. Aldrin by v podstate musel preliezť cez Armstronga, aby sa dostal von ako prvý.
- Viac sa obával pristátia na Mesiaci ako chodenia po ňom. Lunárny modul, ktorý ovládal Armstrong, musel dostať na mesačný povrch z výšky 15 240 metrov, vyhýbať sa skalám, kráterom a iným prekážkam. Vzhľadom na to, že tam nie je žiaden odpor vzduchu, nič nemohlo spomaliť ich klesanie a na vedenie modulu používali trysky. To znamenalo, že tam bolo dostatok paliva len na jeden pokus. To ako sa dostať dole po rebríku, bolo podľa Armstronga menej dôležité.
- Niesol tašku v hodnote 1,8 milióna dolárov. Keď si Armstrong prezeral povrch Mesiaca, zozbieral tašku s prachom pre vedcov NASA, aby ich preskúmali. V roku 2015 si tašku kúpila obyvateľka Chicaga Nancy Lee Carlsonová z vládnej aukčnej stránky za 995 dolárov. Ale jej predaj bol zjavne omyl: Keď Carlsonová poslal tašku NASA na potvrdenie jej pravosti, NASA uviedla, že je to ich majetok a odmietla jej ju poslať späť - takže Carlsonová dala agentúru na súd. Sudca rozhodol, že patrí Carlsonovej, a v roku 2017 na aukcii predala tašku za neuveriteľných 1,8 milióna dolárov (približne 1,5 milióna eur).
- Musel stráviť tri týždne v karanténe. Keď sa Armstrong, Aldrin a Michael Collins (ktorý zostal vo veliteľskom module) sa vrátili na Zem, dostalo sa im kráľovského privítania. Svoju novú slávu si však užívali zvnútra zapečatenej komory. Všetci traja muži boli tri týždne v karanténe pre prípad, že by si z vesmíru priniesli nejaký zvláštny vírus. Keď ich vtedajší prezident Richard Nixon navštívil, pozdravil ich cez sklenené okno komory.
- Stal sa univerzitným profesorom. Po svojom odchode do dôchodku z NASA v roku 1971 bol Armstrong zdržanlivý, čo sa týkalo vystupovania na verejnosti. Nemal veľkú ambíciu stať sa chodiacou ústnou históriou jeho jedinečného úspechu. Dostal ponuky stať sa politikom, všetky však odmietol. Namiesto toho prijal prácu profesora inžinierstva na univerzite v Cincinnati a zotrval na fakulte osem rokov.