"Pretože slovo psychopatia získala pejoratívny nádych, od jeho užívania sa v odbornej literatúre upustilo," vysvetľuje Radek Pěkný, klinický psychológ zo vzdelávacieho a psychoterapeutického centra pre iDNES.
Ako teda pojem psychopat používať?
Slovo sa stále používa a dokonca by som povedal, že v posledných rokoch zažíva určitú renesanciu. Problém skôr vidím v tom, že nie je vždy jasné, čo takéto označenie vlastne vyjadruje. Termín psychopatia sa používa od začiatku 19. storočia a bola to výsostná doména medicíny. Spočiatku to bolo všeobecné označenie pre duševnú poruchu a neskôr výraz pre poruchy osobnosti. Vzhľadom na to, že slovo psychopatia získalo pejoratívny nádych, od jeho užívania sa v odbornej literatúre upustilo.
Porucha osobnosti to teda nie je?
Je, ale ide o to, že psychopatia bola označením pre diagnostickú skupinu, ktorú v súčasnosti nazývame poruchy osobnosti. Ono ich je ale niekoľko druhov. Tomu, čo dnes označujeme slovom psychopat, zodpovedá v medzinárodnej klasifikácii chorôb asi najviac "disociálna porucha osobnosti". Aspoň teda v európskom manuáli, USA má iný. Tam by to zodpovedalo antisociálnej poruche osobnosti. Ale aj tam sa niektorí búria proti znamienku rovnosti medzi týmto označením a psychopatiou.
Ale psychopat je niečo iné ako sociopat?
Áno. Ale ani v tom nie je jasno, podstatou psychopatie je totiž trochu odlišná štruktúra a fungovanie určitých častí mozgu, čiže v tomto prípade ide o vrodenú záležitosť. Na rozdiel od toho sa sociopatom človek môže v priebehu života stať, napríklad depriváciou. Ale je to ťažké, niekedy sa tieto termíny zamieňajú.
Keď sa povie "psychopat", spomenie si hocikto na Hitchcockove Psycho alebo na Hannibala Lectera z Mlčania jahniat. Koľko percent z celkového počtu psychopatov tvoria takí sadistickí vrahovia?
Všeobecne možno povedať, že kriminálni psychopati tvoria zhruba 20 percent populácie psychopatov. Nie je to ale zas až tak veľa, ak vezmeme do úvahy, že psychopatov, ak zostaneme pri tomto výraze, je v populácii asi len jedno percento. Vzniká tu veľa mýtov, napríklad že vo vedení firemných papierov sú len skoro samí psychopati - obvykle tí nekriminální.
A nie je to pravda? Mocenské pozície predsa lákajú práve tieto typy ľudí?
Pravda je, že na takých pozíciách psychopatov nájdete, pretože majú vlastnosti, ktoré ich predurčujú k tomu, aby boli na takých pozíciách úspešní. Kvôli zmenám v nervových štruktúrach sú psychopati ľudia, ktorí odlišne reagujú na nebezpečenstvo. Dalo by sa povedať, že nemajú strach.
Aké majú ďalšie vlastnosti?
Vyznačujú sa impulzívnosťou, niekedy asociálnym správaním, napríklad agresiou, nedostatkom empatie, chýbajú im pocity zodpovednosti a ľútosti. Ďalej je pre nich typická grandiozita, čiže to, že sú presvedčení o svojej výnimočnosti. Podstatným rysom je však citová prázdnota, vďaka ktorej vedú povrchný život. S tým sa spája aj to, že potrebujú neustále vzrušenie, sú čoskoro znudení.
Vernosť teda asi nebude ich silnou stránkou?
To určite nie. Pestujú povrchné vzťahy, žijú promiskuitne. Takého muža jedna žena čoskoro začne nudiť. Nebezpečné je na nich aj to, že dokážu byť veľmi šarmantní. Prvý dojem z nich je skvelý. Aj napriek negatívnym vlastnostiam sú ale pre spoločnosť potrební.
Takže môžu byť aj užitoční?
Áno. Hodia sa na prácu vyžadujúcu rozhodnosť a pevné nervy. Ideálne sú pre nich povolania ako právnik, lekár, politik, nájdeme ich aj medzi náboženskými vodcami atď. Bol by to práve psychopat, ktorý by rýchlo dokázal obetovať život jedného človeka, keby tým dokázal zachrániť väčší počet ľudských životov. Keby Neil Armstrong nebol psychopatom, nebol by schopný pristáť na Mesiaci.
Bývajú tiež zdatní manipulátori?
Áno, manipulatívnosť je dokonca podstatným znakom psychopatov. Psychopati veľmi často apelujú na etiku, morálku, pocity viny, a to aj napriek tomu, že nič také neprežívajú. Charakteristické otázky sú napríklad tieto: Ako môžeš niečo také urobiť? Čo by tomu povedali ostatní? Ďalej je typické, že psychopat dokáže skvele lichotiť, keď chce druhého dostať do pozície, kde ho potrebuje mať.
Dá sa podľa niečoho poznať, že sa skutočne jedná o psychopatické rysy?
Áno. Je určite dobré mať na pamäti charakteristiky, o ktorých sme hovorili. Potom ešte existuje dotazník The Hare Psychopath Checklist. Robert Hare, kanadský psychiater, vytvoril dotazník, ktorý je voľne k stiahnutiu na internete. Kto má pochybnosti, môže si ho zodpovedať a vie to hneď. Je to dotazník k sebeposúdeniu.
Môže sa teda hodiť aj žene, ktorá má pochybnosti, či je jej priateľ v poriadku?
To síce môže, ale myslím si, že veľa mužov zbystrí a bude sa šklbať, keď sa mu povie: Hej, tu je zaujímavý test, poď, urobíme si ho spoločne! Viem si možno predstaviť, že by sa na vyplnenie testu dal nahovoriť, keby za to dostal nejakú odmenu.
Podľa čoho žena spozná, že je vo vzťahu so psychopatom?
Nástup býva postupný. Mala by pozorovať, ako sa dotyčný chová nielen v spoločnosti, ale hlavne doma. Veľa psychopatov je doma nepríjemných, zatiaľ čo medzi ľuďmi priamo žiaria, pôsobia až neskutočne dobre. Obeti potom nikto neverí, že ju ten človek doma napríklad terorizuje. Čiže je potrebné všímať si zmeny správania. Môžu pomôcť aj informácie od iných ľudí, ale je to ťažké, pretože zamilovanosť v sebe nesie nekritickosť.
Čiže platí, že zamilovaní nechcú vidieť ani sa dozvedieť pravdu?
Zvyčajne áno. Aj keby takej zamilovanej žene všetci hovorili, že ten muž je zlý, on ju majstrovsky presvedčí, že je to inak. Že ostatní im ich lásku závidia a neprajú im ju. Hovorí sa tomu "externalizácia", čo znamená, že vinu má vždy okolie, nikdy dotyčný sám.
Možno vôbec vzťah s psychopatom bez ujmy na zdraví prežiť?
Skôr nie. Tým, že psychopat má znížené prežívanie emócií a nulovú empatiu, vzťah nemôže fungovať. Niektoré ženy navyše chcú svojich mužov zmeniť, keď s nimi nie sú v niečom spokojné. Aj s takými sa občas stretávam v sedeniach. Zmena však nie je možná. Psychopat sa ani nie je schopný vcítiť do toho, čo žena prežíva, nieto aby sa zmenil.... iba ak by z toho niečo mal, niečo, o čo mu ide.
Keby napríklad manželka hrozila rozvodom, on žil v jej dome a bol na nej závislý?
Napríklad. Ale aj v takom prípade ju taký chlap bude schopný "ukecať". Urobí vždy len to, čo sa mu hodí, z čoho má prospech. Keby napríklad žena chodila na terapiu, mohol by predstierať chuť k spolupráci, ale keby šiel na terapiu tiež, bolo by to len preto, aby na terapeuta zapôsobil a vytiahol z neho informácie, ktoré potrebuje.
Čo by ste teda odporučil žene, ktorá s takýmto mužom žije? Aby sa rozviedla?
To asi záleží na každej žene a jej situácii. Niekedy sú v hre deti a ešte je žena napríklad finančne závislá. Pokiaľ to ale nejakým spôsobom ide, tak je lepšie sa držať o psychopata čo najďalej.
Ako vlastne psychopat sám o sebe zmýšľa?
Typická pre nich je grandiozita, egocentrizmus, narcizmus. Nikdy sám o sebe nepochybuje a vďaka tomu sa dokáže dostať do vedúcich pozícií, riadiacich funkcií. Je presvedčený, že to, čo robí, je správne. Má proste vždy pravdu... a tiež vie brilantne klamať. Sú to skvelí klamári. Depresiami rozhodne netrpia.
Prečo sú psychopati častejšie muži?
Zaujímavá otázka. Ponúka sa evolučné vysvetlenie. Súvislosť s lovcami, bojovníkmi. Nesmeli sa báť, museli byť akční. Čiže ide o pozostatok z minulosti, ktorý v génoch prežíva dodnes.
A kam zaradiť napríklad hysterku - nie je tiež psychopat?
Záleží na uhle pohľadu. Dnes sa už označenie hystéria pre svoju hanlivosť nepoužíva, ale existuje histriónská (predtým hysterická) porucha osobnosti, ktorá by podľa skoršej terminológie bola psychopatia. Hysterka prežíva plytké a labilné emócie, potrpí si na veľké drámy, čo koncepčne nespadá do emočne prázdneho života psychopata.
S akými psychopatmi sa vo svojej praxi stretávate?
Skoro so žiadnymi. Je to dané tým, že aby sa ku mne dostali, museli by si priznať, že niečo nefunguje. Ale oni to vnímajú tak, že ak nastal problém, nie je to ich vina, čiže postrádajú to uvedomenie. Takže psychopati sa do terapie veľmi nedostávajú. Len vtedy, ak to majú nariadené.
Čiže až v momente, keď spáchajú trestný čin?
Áno. Ale stáva sa, že prídu účelovo, ako som už spomenul. Stále však zastávajú názor, že za všetky problémy môže partnerka, niekto iný. Alebo sa naopak snažia hovoriť to, čo si myslia, že by chcel terapeut počuť. Od terapeuta si psychopat môže sľubovať spojenectvo, potvrdenie, že s ním je všetko ok. Keď sa mu nedostane to, čo očakáva, zvyčajne prestane na terapiu dochádzať.