Rozhovor poskytol serveru Technet.cz.
Ruský vesmírny program sa v poslednej dobe potýka s problémami a dnešný štart ukazuje, že to asi nebude náhoda. Dá sa zo súčasných informácií zistiť, čo sa približne stalo a či je možné, že je to dôsledok rozsiahlejších problémov a pomerov v Roskosmose?
Ruská kozmonautika sa v posledných rokoch nachádza nie v úplne ideálnom rozpoložení. Sprevádza ju havária nosných rakiet (Sojuzu i Protonu), meškanie pri významných projektoch a postupná strata kreditu u zahraničných partnerov. Kozmonautika je samozrejme spojená s vysokými nárokmi na techniku a s občasnou haváriou či neúspechom, ale situácia v Ruskej federácii už vystupuje nad štatistické hodnoty. Svoj podiel na tom má výrazné podfinancovanie (pri nutnosti stále plniť takmer všetky zadané úlohy), časté personálne zmeny vo vedení významných podnikov aj samotného Roskosmosu a odliv mladých odborníkov do zahraničia alebo iného sektora - vojenstva a baníctva. Situácia okolo misie Sojuze MS-10 tento stav na pohľad potvrdzuje, ale počkajme si na oficiálne závery vyšetrovacej komisie.
Čo teda vieme: štart prebehol vo štvrtok 10:40:15 SELČ z kozmodrómu Bajkonur a cieľom bola Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) so skráteným šesťhodinovým príletom. Na palube lode Sojuz MS-10 bola dvojčlenná posádka - ruský kozmonaut Alexej Ovčinin a jeho americký kolega Nick Hague. Let nosnej rakety prebiehal normálne až približne do druhej minúty. V čase 114 sekúnd po štarte sa odhodila vežička systému SAS, ktorý slúži k záchrane posádky pri havárii nosnej rakety na štartovacej rampe a pri nízkych rýchlostiach. Po tomto čase by už predstavovala mŕtvu záťaž, pretože k záchrane kozmickej lodi dochádza iným spôsobom.
O približne štyri sekundy neskôr dochádza podľa plánu k odhodeniu postranných blokov (bloky B, V, G a D) a v práci pokračuje iba centrálny stupeň (blok A). Približne v tomto okamihu došlo k anomálii, pri ktorej (minimálne) jeden postranný blok narazil do centrálneho stupňa. Prvé informácie hovorili o rozlomení jedného z postranných blokov. Táto informácia nebola nakoniec oficiálne zatiaľ potvrdená, ale pri podrobnom preskúmaní videozáznamu sa dá vidieť viac odpadnutých kusov, než býva obvyklé.
Je otázkou, či fragmentácia bola príčinou či až následkom anomálie. Ďalším prejavom, ktorý ukazoval na to, že oddelenie neprebehlo štandardne, bola asymetria tzv. Koroljovho kríža a vyššie množstvo spalín. Samotní kozmonauti a potom aj riadiace stredisko ako čas, "kedy sa niečo stalo", označujú 122. sekundu letu.
Náraz postranného bloku nebol pravdepodobne nijako silný, lebo motor centrálneho stupňa ďalej pracoval (zo samotného videozáznamu nie je jasné, či na nominálny ťah). Niektoré zdroje špekulovali o prerazení nádrže na kvapalný kyslík v centrálnom stupni, ale tomu nakoniec zatiaľ dostupné dôkazy nenasvedčujú. Došlo ale isto k poškodeniu ďalších systémov centrálneho stupňa, kozmonauti tiež hlásili stratu informácií o stupni.
I made a comparison between a normal #soyuz booster separation and that of #SoyuzMS10 this morning. Differences are clear. Debris and a less symmetrical look to this mornings failure. cc: @NASASpaceflight pic.twitter.com/qlaugluslF
— Greg Dutra (@DutraWeather) 11. októbra 2018
Pri nasledujúcich udalostiach nám nateraz chýba ich presné zasadenie do časovej osi a celkového kontextu, takže ide už skôr o špekulácie. Kozmonauti postupne hlásili, že sa nachádzajú v stave mikrogravitácie a následne opäť pociťujú preťaženie, to by zodpovedalo okamihu oddelenia lode krátko po ohlásení problému. To sa ukazuje podľa posledných správ ako veľmi pravdepodobné.
Nasledovalo automatické odhodenie aerodynamického krytu, ktoré (asi) nebolo správne indikované v riadiacom stredisku, nechalo si preto túto informáciu potvrdiť veliteľom Sojuzu. Nasledovalo rozdelenie zostavy kozmickej lode Sojuz MS na tri diely - servisný, orbitálny a návratový modul. V tom poslednom menovanom obaja kozmonauti bezpečne pristáli. Pretože išlo o havarijné pristátie, prebehlo po balistickej krivke, pri ktorej bežne zažívajú kozmonauti vyššie preťaženie.
V tomto prípade však došlo k prechodu do režimu núdzového návratu pri relatívne nízkej rýchlosti a maximálne hlásené preťaženie bolo okolo 6-7 G. Pristávací modul dosadol približne 400 kilometrov od Bajkonuru v blízkosti kazašského mesta Žezkazgan. Posádka po pristátí bez pomoci opustila pristávací modul a počkala na prílet vyhľadávacej a záchranárskej skupiny. Po prvotnom lekárskom vyšetrení boli obaja vrtuľníkom prepravení späť na Bajkonur, následne do Moskvy.
Ako vážna to bola udalosť a mohla bezprostredne ohroziť kozmonautov na živote, alebo sú na podobný záchranný manéver pripravovaní?
Situácia je to samozrejme neštandardná, ale kozmonauti sú na ňu cvičení a vedia, ako sa v danej situácii zachovať. Obrovskou výhodou v tomto prípade bolo, že nosná raketa Sojuz-FG zostala vcelku a napríklad neexplodovala. Bol teda dostatok času vykonať potrebné úkony na núdzové pristátie. Preťaženie, ktoré na posádku pôsobilo, nebolo nijako vysoké a tieto hodnoty sú pre trénovaného človeka zvládnuteľné a nijako ho neohrozujú na zdraví a už vôbec nie na živote. Aj na pristátie mimo zaistenú oblasť sú kozmonauti trénovaní a majú plnohodnotný výcvik aj na niekoľkodňové prežitie v drsných podmienkach. Pristávací modul kozmickej lode Sojuz MS je tiež prispôsobený pre bezpečné pristátie na vodnej hladine. Zdravotný stav Alexeja Ovčinina aj Nicka Haguea je vzhľadom na okolnosti dobrý a bolo na nich vidieť skôr sklamanie.
Aké budú nasledujúce kroky a kedy môžeme očakávať prvé výsledky vyšetrovania?
Riaditeľ Roskomosu oznámil zriadenie špeciálnej vyšetrovacej komisie. Závery nebudú určite hneď a vyšetrovanie iste zaberie niekoľko týždňov rozborov telemetrie, video a fotodokumentácie a prípadných nájdených častí nosnej rakety. Ďalší osud nosných rakiet Sojuz bude veľmi závisieť práve od závažnosti nálezov vyšetrovacej komisie. Podľa toho sa rozhodne, akým spôsobom bude znovu uvedená raketa Sojuz-FG do prevádzky.
Čím dlhšie bude vyšetrovanie trvať, tým väčší bude vplyv na ruskú kozmonautiku a priemysel. Rakety Sojuz sú ponúkané aj ako komerčné nosiče a využíva ich tiež Európska vesmírna agentúra.
Najväčší vplyv má však táto udalosť na prevádzku stanice ISS. Na jej palube je v súčasnej dobe trojčlenná posádka a k stanici je pripojená kozmická loď Sojuz MS-09 (to je tá, ktorú neslávne preslávil navŕtaný otvor v orbitálnej sekcii). Životnosť každej lode Sojuz je obmedzená, najmä s ohľadom na použitie vysokokorozívnych pohonných látok. Posádka sa teda bude musieť vrátiť približne v polovici februára 2019. Mohlo by to zvrátiť dopravenie Sojuzu MS-11 k ISS v nepilotovanom režime, ktorý by umožnil predĺženie pobytu posádky na ISS až o ďalších 220-240 dní. Zároveň by sa tiež nemusela posádka vracať vo vŕtaním poškodenom Sojuze MS-09.
Ďalšou možnosťou je recertifikácia Sojuzu MS-09 k dlhšiemu zadokování u ISS, čím sa ale zvýši riziko zlyhania a bude na príslušných odborníkoch zhodnotiť, či je miera rizika prijateľná. Treťou možnosťou je potom opustiť stanicu ISS pred koncom životnosti Sojuze MS-09 a uviesť ju do automatického režimu, v ktorom sa naposledy nachádzala v roku 2000.