Vo veku 84 rokov zomrel v stredu niekdajší sovietsky kozmonaut Valerij Fiodorovič Bykovskij, ktorý prvý zo svojich celkovo troch letov do vesmíru absolvoval v roku 1963. S odvolaním sa na ruskú vesmírnu agentúru Roskosmos o tom informovala agentúra AP.
Informáciu o tom priniesla Štátna korporácia pre kozmickú činnosť Roskosmos. Príčinu úmrtia piateho kozmonauta sveta - letca kozmonauta a dvojnásobného Hrdinu Sovietskeho zväzu - však ani Roskosmos, ani tlačová agentúra TASS neuviedli.
Posledná rozlúčka s kozmonautom Valerijom Bykovským, ktorý zomrel v stredu 27. marca vo veku nedožitých 85 rokov, sa uskutoční v piatok 29. marca na poludnie v Dome kozmonautov v Hviezdnom mestečku.
Bykovskij - narodený v Moskovskej oblasti - bol jedným z prvých 20 sovietskych armádnych pilotov vybraných na výcvik pre lety do vesmíru. Do kozmu prvýkrát letel v roku 1963, keď pilotoval kozmickú loď Vostok 5.
Po tomto lete študoval na vojenskej leteckej akadémii a pokračoval v ďalšom kozmonautickom výcviku. Do vesmíru následne letel ešte dvakrát, v rokoch 1976 a 1978. Na obežnej dráhe strávil dovedna 21 dní, spresňuje AP.
Patril k prvej generácii sovietskych kozmonautov
Plukovník Valerij Fiodorovič Bykovskij patril k prvej generácii sovietskych kozmonautov, ktorí "napísali nemálo svetlých strán do slávnych dejín sovietskej pilotovanej kozmonautiky", uviedol Roskomos.
Do vesmíru sa dostal tri razy - v rokoch 1963, 1976 a 1978 -, celková dĺžka jeho letov do vesmíru predstavuje 20 dní, 17 hodín 48 minút a 21 sekúnd, uvádzajú ruské zdroje.
Valerij Bykovskij sa narodil 2. augusta 1934 v meste Pavlovskij Posad v Moskovskej oblasti.
Už ako žiak chodieval do Moskovského leteckého klubu Dobrovoľnej spoločnosti pre spoluprácu s armádou, letectvom a námorníctvom (DOSAAF), obdobou niekdajšieho československého Zväzu pre spoluprácu s armádou (ZVÄZARM).
Po skončení strednej školy bol prijatý do 6. vojenskej leteckej školy, ktorá sa venovala prvému výcviku letcov. V roku 1955 Valerij Bykovskij vyštudoval Kačinské vojenské letecké učilište A.F. Miasnikova.
V nasledujúcom období, v rokoch 1955-60, slúžil v pluku stíhacieho letectva Moskovského okruhu protivzdušnej obrany. V Sovietskom zväze (ZSSR) sa v roku 1960 konal prvý nábor do oddielu kozmonautov. Bykovskij prešiel týmto náborom, výcvik absolvoval na kozmických lodiach typu Vostok a stal sa celkovo piatym kozmonautov sveta.
Jeho prvý let do vesmíru sa uskutočnil na lodi Vostok-5 v čase 14.-19. júna 1963, Bykovskij bol veliteľom lode. Celková dĺžka letu bola štyri dni, 23 hodín a šesť minút.
Piaty kozmonaut sveta, letec a dvojnásobný Hrdina Sovietskeho zväzu
V rokoch 1965-69 bol Bykovskij na čele skupiny sovietskych kozmonautov pripravujúcich sa podľa programu výskumu Mesiaca, pričom bol zaradený aj do posádky, ktorá mala na Mesiaci pristáť.
Bykovskij bol vymenovaný za veliteľa lode Sojuz-2, ktorej štart bol naplánovaný na 24. apríla 1967. Podľa plánu sa mal Sojuz-2 vo vesmíre spojiť s loďou Sojuz-1 a dvaja členovia posádky mali prejsť do Sojuzu-1 priamo v otvorenom vesmíre.
Štart Sojuzu-1 sa konal 23. apríla 1967. Na Sojuze-1 vznikli technické problémy, preto bol štart Sojuzu-2 zrušený a Bykovskij sa vtedy do vesmíru nedostal.
Kozmonaut pokračoval v štúdiách na Žukovského vojenskej leteckej inžinierskej akadémii, ktoré ukončil v roku 1968. V dňoch 15.-23. septembra 1976 sa uskutočnil druhý let Bykovského do vesmíru - na kozmickej lodi Sojuz-22, ktorej bol veliteľom.
Celkový čas strávený vo vesmíre počas tohto letu predstavoval 7 dní, 21 hodín, 52 minúty a 17 sekúnd. Tretí raz letel do kozmu 26. augusta až 3. septembra 1978 ako veliteľ sovietsko-nemeckej posádky na lodi Sojuz-31 spolu s kozmonautom Nemeckej demokratickej republiky (NDR) Sigmundom Wernerom Paulom Jähnom.
Ten sa stal prvým Nemcom, ktorý sa dostal do vesmíru, a zároveň aj prvým a posledným občanom NDR vo vesmíre. Cieľom letu boli práce na palube orbitálnej stanice Saľut-6. Na zem sa vrátil v lodi Sojuz-29.
Pred tretím letom do vesmíru sa Bykovskij pripravoval celý rok 1977 na lodiach typu Sojuz v rámci programu Interkozmos. Tretí Bykovov let trval sedem dní, 20 hodín 49 minút a štyri sekundy.
V rokoch 1982-88 pracoval v Centre prípravy kozmonautov J.A. Gagarina. Potom z kozmonautiky odišiel a presťahoval sa do Berlína, kde v rokoch 1988-91 pôsobil ako riaditeľ Domu sovietskej vedy a kultúry.
Bykovskij je nositeľom viacerých sovietskych i ďalších vyznamenaní a ocenení. Jeho meno nesie viacero ulíc v rôznych mestách Ruska. Na jeho počesť nesie jeho meno veľký diamant Bykovskij s hmotnosťou 15,74 karátu.
Portrét Bykovského spolu s kozmonautkou, prvou ženou vo vesmíre Valentinou Tereškovovou, sa dostal v apríli 1969 na československú dvojkorunovú známku "Výzkum vesmíru - V. Těreškovová a F.V. Bykovskij".