Postupne sa rozpadajúca kométa 109P/Swift-Tuttle každý rok v auguste predvádza na nočnej oblohe úžasné predstavenie. Astronomický ústav SAV na svojej stránke uvádza, že čiastočky sa z kométy uvoľnili pri jej dávnych i nedávnych priblíženiach sa k Slnku. Kométa bola naposledy v perihéliu svojej dráhy v roku 1992, s čím súvisela zvýšená aktivita Perzeíd v prvej polovici 90-tych rokov 20. storočia.
"Ide o každoročne sa opakujúce divadlo – stretnutie Zeme s prúdom prachových častíc v dráhe periodickej kométy, ktorej obežná doba je 133 rokov," vysvetlil pre HN Science astronóm Ján Svoreň.
Meteory sa pohybujú mimo atmosféry po rovnobežných dráhach podobných dráhe kométy a po vniknutí do zemskej atmosféry zhoria vo výškach nad 80 kilometrov. Pri pozorovaní zo Zeme vplyvom perspektívy zdanlivo vyletujú z jedného miesta na oblohe, ktoré leží v súhvezdí Perzea. Odtiaľ teda pochádza názov Perzeidy.
"Tento úkaz bol v minulosti známy ako slzy svätého Vavrinca, ktorý bol umučený a upálený na hranici v Ríme 10. augusta v roku 258. Katolíci verili, že z neba padajú na zem ohnivé slzy tohto mučeníka. Meteory však nie sú ani slzy, ani padajúce hviezdy – čomu zase veria aj mnohí súčasníci. Sú to malé telieska patriace do Slnečnej sústavy nazývané meteoroidy," píše SAV.
Roj Perzeíd je každý rok činný od poslednej dekády júla do polovice augusta, pričom jednotlivé meteory sa vyskytujú až do polovice septembra. Dá sa pozorovať každý rok s približne rovnakou maximálnou frekvenciou 45 až 60 meteorov za hodinu. Rovnako ako u všetkých meteorických rojov sa pokúste nájsť si miesto, ktoré je otvorené a čo najviac vzdialené od mestských svetiel. A nechajte svoje oči prispôsobiť sa tme.
Tento rok však pozorovanie počas maxima nadránom 13. augusta rušil Mesiac pred splnom. Napriek tomu bola frekvencia Perzeíd taká vysoká, že sa dali zaznamenať aj pri svietiacom Mesiaci, ktorý tri hodiny po polnoci zapadol.