"Chceme inšpirovať všetky deti, ktoré vzhliadajú k Mesiacu, a tiež všetkých rojkov, ktorí túžia po svetle. Neskoro v noci, keď pozerajú na mliečnu oblohu, sa sami vydávajú mimo hraníc času a priestoru." Takto sa začína venovanie Lunárnej knižnice. Čo je pre tento netradičný článok rovnako dobrý úvod, ako ktorýkoľvek iný.
V príbehu o odolných "nesmrteľných" miniatúrnych pomalkách, ktoré americký nadšenec spolu s vlastnou krvou poslal v zatavenom disku ako odkaz, ktorý má na Mesiaci vydržať miliardu rokov, je totiž ťažké vybrať ten najprekvapivejší moment.
Tým v žiadnom prípade nechceme povedať, že vytváranie knižnice pre budúce generácie (alebo pre návštevníkov z inej planéty), nie je fantastický nápad. Naopak, je to fascinujúci myšlienkový experiment, ktorý má šancu posunúť technologický pokrok. Chceme len pripomenúť, že toto bude trochu iný článok. A to, že ho zakončíme krátkym odsekom o exkrementoch Neila Armstronga, nám snáď odpustíte.
Začať musíme pomalkami, už len preto, že sú tu už veľmi dlho. Zachovali sa v skamenelinách starých 530 miliónov rokov. Ide o možno najodolnejší živočíšny druh, ktorý zatiaľ biológovia objavili.
Experti na výdrž
Prvýkrát ich opísal nemecký zoológ Johann Goeze, ktorý tohto pol milimetra veľkého živočícha uvidel pod mikroskopom v roku 1773 a pomenoval ho "malý vodný medveď". Kmeň sa však volá Tardigrada, podľa latinského označenia pre pomalú chôdzu.
Zaraďujú sa medzi "mnohobunkové bezstavovce", ale nie sú primitívne. Majú vyvinuté svaly a pohybujú sa podobne ako vyššie živočíchy. Len ich pohyb je veľmi pomalý. O to sú odolnejšie, dokážu prežiť prakticky vo všetkých extrémoch, ktoré vás napadnú.
Vriaca voda? Pomalky prežijú teplotu až 150 °C. Mráz? Jedinci odolajú teplotám -272,8 °C (necelý stupeň od absolútnej nuly). Rádioaktivita? Pomalky prežijú žiarenie so silou 570-tisíc röntgenov (človeka zabije 500 röntgenov). Vákuum? Pomalky vydržali 12 dní vo vesmíre bez známok poškodenia.
Všetky tieto neuveriteľné rekordy zvládli vďaka zvláštnemu stavu zvanému anabióza (tiež anhydrobióza). Ide o jedinečný spôsob, ktorým sa tieto "medvedíky" vyrovnávajú s hroziacou dehydratáciou. Telo pomalky sa uzavrie do seba, čím sa zmenší povrch tela a zamedzí sa tým strate vody.
"V tomto stave môžu pomalky prečkať mnoho mesiacov alebo aj rokov a po pridaní vody sa vrátia do aktívneho života," opisuje biologička Michaela Czerneková (PDF). Počas anhydrobiózy je zastavený metabolizmus a teda aj starnutie. V tomto stave podľa výskumu živočíchy nepotrebujú kyslík a prakticky dokonalo utlmia svoj metabolizmus. Pomalky sú skrátka experti na výdrž.
Lunárna knižnica: Ako uložiť odkaz, aby vydržal miliardu rokov
Výdrž je niečo, čo už od malička leží na srdci Novovi Spivackovi, americkému investorovi a podnikateľovi. "V detstve som mával sen - a to doslova, snívalo sa mi to, keď som spal - že som staval archívy po celej Slnečnej sústave," spomína Spivack, ktorý má teraz päťdesiat rokov a svoje sny začína premieňať na realitu.
Jeho cieľom - a cieľom neziskovej organizácie ARCH Mission Foundation - nie je nič menšie než "záloha" ľudskej civilizácie. Taká záloha, z ktorej dokážu aj o milión alebo miliardu rokov budúce generácie (alebo napríklad mimozemšťania) vyčítať, čo sa tu na Zemi v 21. storočí di...
Zostáva vám 85% na dočítanie.