Venuša nie je podľa ľudských štandardov pekným miestom. Táto planéta pomenovaná po rímskej bohyni lásky a krásy je hotové toxické peklo. Ale nebolo to tak vždy, uvádza server Business Insider.
V novej štúdii vedci hovoria o tom, ako mohla starodávna Venuša kedysi podporovať život popri oceánoch s tekutou vodou, až kým ju záhadná udalosť pred asi 700 miliónmi rokov toho všetkého nezbavila.
Stabilné podnebie
„Našou hypotézou je, že Venuša mohla mať miliardy rokov stabilnú klímu,“ uviedol odborník na planéty Michael Way z Goddardovho inštitútu pre vesmírny výskum.„Je možné, že takmer globálna obnova povrchu je zodpovedná za jej transformáciu zo zemského typu klímy na pekelnú horúčavu, ktorú vidíme dnes.“
Výskum vychádza z dvoch predtým publikovaných štúdií Waya a jeho tímu a súvisiacich dokumentov, ktoré modelovajú virtualizované svety podobné Venuši. Vedci tvrdia, že matematické modelovanie 3D GCM (všeobecný cirkulačný model) podporuje „optimistický“ názor, že Venuša mala väčšinu svojej histórie tekutú vodu na povrchu, platňovú tektoniku a následne stabilné mierne podnebie podobné klimatickým podmienkam Zeme.
Vedci si na základe simulácií myslia, že toto obdobie klimatickej stability podobnej Zemi s tekutou vodou v oceánoch trvalo na Venuši až 3 miliardy rokov. Výsledky naznačujú, že staroveká planéta mohla podporovať kvapalnú vodu s miernymi povrchovými teplotami 20 až 40 stupňov Celzia.
Na ilustrácii je umelecké vyobrazenie Venuše s vodou na jej povrchu.
Nádej pre ďalšie planéty
Tak to mohlo na nej vyzerať pred 4,2 miliardami rokov až 700 miliónmi rokov. Niekedy v tej dobe sa niečo na Venuši udialo a odvtedy je planéta neuveriteľne horúca, s toxickou atmosférou zachytávajúca teplo, v ktorej dominuje oxid uhličitý a dusík. „Na Venuši sa vtedy do atmosféry uvoľnilo obrovské množstvo plynu a nedalo sa absorbovať horninami,“ uviedol Way.
„Na Zemi máme niekoľko príkladov rozsiahleho uvolňovania plynov, napríklad vytvorenie takzvaných Sibírskych pascí pred 500 miliónmi rokov, ktoré súvisia s masovým vyhynutím, ale nič v tomto rozsahu. Venušu to úplne zmenilo.“
Nevie sa presne, čo sa stalo. Vo výskumnej verzii udalostí sa na Venuši prerušil cyklus uhličitanu a kremičitanu podobného na Zemi (kde sa CO2 prirodzene odstraňuje z atmosféry absorbovaním do hornín) pravdepodobne obdobím intenzívnej sopečnej aktivity, keď magma stuhla na povrchu planéty, prerušila cyklus a zabránila tomu, aby sa plyn znova absorboval.
Na základe nového výskumu sa samozrejme nedá s istotou povedať, že Venuša hostila život. Modelovanie však naznačuje, že planéta s potenciálom pre tekutú vodu a miernu atmosféru mohla preňho pripraviť podmienky.
Ak majú pravdu, znamená to, že nielen Venuša mohla kedysi podporovať život, ale to znamená, že planéty ako Venuša - všeobecne považované za neobývateľné kvôli tesnej blízkosti svojich hostiteľských hviezd - nemusia byť koniec koncov také „neúrodné“. „Naše modely ukazujú, že existuje reálna možnosť, že Venuša by mohla byť obývateľná a radikálne odlišná od Venuše, ktorú vidíme dnes,“ povedal Way.