Vedkyňa počítala pre prvé kozmické misie trajektórie rakiet a obežných dráh a jej práca pomohla uskutočniť pristátie amerických astronautov na Mesiaci.
Astronaut John Glenn, ktorý bol prvým Američanom na obežnej dráhe okolo Zeme, si pred historickým letom vyžiadal, aby Johnsonová ručne prekontrolovala letové údaje stanovené počítačom.
Šéf NASA Jim Bridenstine ocenil černošku Johnsonovú za to, že nielen pomohla rozšíriť hranice pre kozmické lety, ale aj vďaka nej sa toto odvetvie otvorilo ženám a zbavilo rasových predsudkov.
„V NASA nikdy nezabudneme na jej odvahu, vedenie a míľniky, ktoré by sme bez nej nemohli dosiahnuť. Budeme ďalej neúnavne rozvíjať jej odkaz a prácu, aby sme rozšírili možnosti pre každého, kto môže prispieť k nekončiacej snahe rozvoja ľudského potenciálu,“ uviedol Bridenstine vo vyhlásení.
“Hidden Figures” reminds us that Computers & Calculators were smart women who knew math. In the early US Space Program, that math was orbital mechanics, led by Katherine Johnson 1918-2020. May the number of those inspired by her story be computationally incalculable. Godspeed. pic.twitter.com/BuMRxOHyQD
— Neil deGrasse Tyson (@neiltyson) February 24, 2020
Práca Johnsonovej prispela k úspechu Alana Sheparda, ktorý sa v máji 1961, mesiac po historickom lete sovietskeho kozmonauta Jurija Gagarina, stal prvým Američanom vo vesmíre.
Jej výpočty boli kľúčové aj pre misie Apollo, ktorých cieľom bolo pristátie Američanov na Mesiaci, a pre program amerických raketoplánov.
V roku 1962 požiadal Glenn pred prvým orbitálnym letom inžinierov, aby Johnsonová prepočítala výsledky, ktoré pre misiu od štartu až po pristátí v oceáne stanovil počítač. „Ak povie, že sú v poriadku, potom som pripravený letieť,“ spomínala po rokoch na udalosť Johnsonová.
Matematička vtedy s pomocou rovnakých vstupných dát prepočítala výsledky stanovené počítačom, a to iba za použitia mechanickej kalkulačky.
Johnsonová ako svoj najväčší prínos vesmírnym misiám považovala podľa NASA výpočet trajektórií pre stretnutia lunárneho a veliteľského modulu na obežnej dráhe okolo Mesiaca.
Na odpočinok odišla v roku 1986 po 33 rokoch práce pre americký vesmírny program. „Milovala som každučký deň svojej práce,“ povedala.
V roku 2015 ju vtedajší šéf Bieleho domu Barack Obama ocenil prezidentskou medailou slobody, čo je najvyššie americké civilné vyznamenanie.
O práci Johnsonovej a ďalších dvoch černošských matematičiek a fyzičiek pre NASA rozpráva životopisný snímku Skryté čísla, ktorý si vyslúžil nomináciu na Oscara.