Do vesmíru sa po odloženom štarte vydala vôbec prvýkrát súkromná loď s posádkou, ktorá ju bezpečne dopravila na Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Začala sa tak písať nová kapitola kozmických letov.
Na palube lode Crew Dragon, ktorá z floridského mysu Canaveral odštartovala v sobotu, bola dvojica astronautov Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Robert Behnken a Douglas Hurley.
Pre USA bol sobotňajší štart aj dnešné zakotvenie historickým okamihom, po deviatich rokoch od konca programu raketoplánov na obežnú dráhu okolo Zeme a k ISS odletela z územia Spojených štátov americká loď s posádkou. Takýto pilotovaný let je navyše prvýkrát v réžii súkromnej spoločnosti a nie vládnej vesmírnej agentúry.
Let rakety Spacex a pripojenie lode Crew Dragon k ISS sme sledovali naživo aj s komentárom:
Loď dnes po 19-hodinovej ceste od štartu rakety Falcon 9, ku ktorej bola pripojená, vykonala sériu automatických manévrov, ktoré ju spojili s ISS. "Zakotvenie potvrdené! Douglas Hurley a Robert Behnken oficiálne pristáli pri Medzinárodnej vesmírnej stanici o 10:16 východoamerického času (16:16 nášho času)," napísala NASA na Twitteri.
Ďalších asi 15 minút potom trvalo dokončenie pristávacej sekvencie vrátane overenia systémov, loď už ale bola k ISS pripojená.
Manéver, ktorý sa odohral v automatickom režime a o zhruba desať minút skôr oproti pôvodnému predpokladu, sa uskutočnil v čase, keď ISS prelietavalo nad územím Mongolska a Číny.
Pred 19:30 nášho času sa dvaja astronauti Douglas Hurley a Robert Behnken z lode pripojili k trojčlennej posádke ISS a stali sa tak členmi Expedície 63. Ako dlho Behnken a Hurley na ISS ostanú, bude záležať okrem iného na kondícii solárnych panelov Crew Dragonu. Malo by to byť v rozmedzí od jedného do štyroch mesiacov.
Behnken a Hurley vrátane misie Crew Dragonu leteli do kozmu trikrát. Behnken dvakrát na palube raketoplánu Endeavour a Hurley prvýkrát raketoplánom Endeavour a druhýkrát bol v roku 2011 členom posádky raketoplánu Altantis na jeho poslednom lete, ktorým zároveň NASA ukončil program týchto orbitálnych dopravných prostriedkov.
Na Behnkena a Hurleyho čaká na ISS odkaz v podobe malej americkej vlajky, ktorá letela do vesmíru pri prvom lete amerického raketoplánu v roku 1981, a potom bola aj na palube raketoplánu Atlantis, ktorý v roku 2011 tento program ukončil.
Vlajku v prechodovej komore na ISS zanechala posádka Atlantisu, v ktorej bol aj Hurley, s odkazom, že si ju môže prevziať výhradne posádka, ktorá odštartuje z amerického Kennedyho vesmírneho strediska na myse Canaveral.
Prvý pokus prekazilo počasie
V sobotu boli spočiatku šance na štart lode Crew Dragon 50:50, keďže počasie na floridskom myse, odkiaľ mala raketa Falcon 9 odletieť, sa vie zmeniť veľmi rýchlo a že obloha tu po búrke dokáže prejsť v azúrovú v niekoľkých minútach. Nakoniec sa však vyčasilo a let sa uskutočnil:
Počasie už zastavilo vôbec prvý pokus o štart rakety Falcon 9 s robotizovanou loďou Crew Dragon k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). To bolo v stredu necelých 17 minút pred samotným štartom, dôvodom boli husté mračná a riziko bleskov.
Sobotňajší štart bol už skôr naplánovaný na 21:22 stredoeurópskeho letného času (SELČ) a nedeľňajší potom na 21:00 SELČ. S časmi sa pritom nedá hýbať. Raketa musí odštartovať v čase, keď je ISS na správnom mieste nad planétou, aby sa k nej loď včas dostala.
Ide o prvý let amerických astronautov americkou loďou z územia Spojených štátov od roku 2011, kedy NASA ukončila program raketoplánov. Úrad preto tiež túto udalosť označil ako Launch America (Štart Amerika).
Historické je však najmä to, že do vesmíru dostal ľudskú posádku prvýkrát súkromný dopravca. Crew Dragon aj nosná raketa Falcon 9 patria spoločnosti SpaceX podnikateľa Elona Muska.
Loď Crew Dragon letela k ISS prvýkrát už vlani v marci, vtedy to ale bolo bez posádky. Pokiaľ bude všetko úspešné, získa Crew Dragon plné schválenie NASA pre dopravu astronautov do vesmíru.
Výbuch prototypu pri testoch
V medzičase medzi prvým a druhým pokusom o štart Crew Dragon ľudia vo SpaceX nezaháľali a pokračovali v sérii testov pripravovanej lode Starship, ktorá je určená pre dlhšie lety, než len na obežnú dráhu Zeme. NASA by ju napríklad rada využila na lety k Mesiacu, píše Technet.cz.
Pri rutinnom teste motora na základni spoločnosti v Texase sa zatiaľ z neobjasnených príčin prototyp označený ako SN4 vznietil a došlo k výbuchu.
Pre SpaceX to bude znamenať posunutie termínu ďalších testov, pretože po tejto sérii mal nasledovať krátky testovací let. Pôvodne Elon Musk vlani v septembri na tlačovej konferencii sľuboval, že by Starship mohla preletieť už na konci roka 2019.