Z čínskeho kozmického strediska Wen-čchang na ostrove Chaj-nan dnes o 12:41 miestneho času (6:41 SELČ) odštartovala raketa Dlhý pochod 5, ktorá nasmeruje k Marsu družicu s pristávacím modulom a prieskumným vozidlom. Ide o prvý pokus Číny s pristátím na červenej planéte, ktoré sa predpokladá v apríli alebo máji budúceho roka.
Úspešný štart rakety bolo možné sledovať v priamom prenose na internete. Čína plánuje dopraviť na Mars robotické vozidlo poháňané solárnou energiou k zberu vedeckých dát. Predpokladá sa, že k Marsu čínsky satelit dorazí vo februári. O pristátie na planine Utopia Planitia na severnej pologuli Marsu by sa Číňania mali pokúsiť o dva až tri mesiace neskôr.
Svoju marsovskú misiu Čína pomenovala Tchien-wen (Tianwen), čo v preklade znamená Otázky k nebesiam. Inšpiráciou sa stala rovnomenná dlhá báseň prvého a zároveň najvýraznejšieho básnika starej Číny Čchü Jüana (asi 340-278 př.n.l.).
Už v noci na pondelok odštartovala z japonského vesmírneho strediska Tanegašima k Marsu nosná raketa H-IIA s družicou Amal (Nádej). Vyslali ju Spojené arabské emiráty. Satelit bude od mája budúceho roka okolo Marsu krúžiť a skúmať jeho atmosféru.
Svoj šesťkolesový rover menom Perseverance (Vytrvalosť), zhruba o veľkosti automobilu, zamýšľajú medzi 30. júlom a 15. augustom vyslať na Mars tiež Američania. Robotické vozidlo bude okrem iného zbierať údaje o klíme a geológii planéty a zbierať vzorky hornín a prachu, ktoré by v budúcnosti mali byť prepravené na Zemi na analýzu. Misia zahŕňa aj hľadanie známok možného minulého života na Marse.
Žiadnej inej krajine než Spojeným štátom sa doteraz nepodarilo na povrch Marsu dopraviť aparát, ktorý by následne riadne fungoval. V súčasnej dobe operujú na povrchu červenej planéty dve vozidlá amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), a to InSight a Curiosity. Šesť ďalších aparátov skúma Mars z jeho obežnej dráhy; tri sú americké, dva európske a jeden indický.
Marsovská misia je ďalším krokom ambiciózneho čínskeho vesmírneho programu. Čína sa po niekdajšom Sovietskom zväze a po Spojených štátoch v roku 2003 stala len treťou krajinou, ktorá dokázala vlastnými silami vyniesť na obežnú dráhu okolo Zeme človeka. V roku 2008 prvý čínsky kozmonaut vystúpil do voľného priestoru a vlani pristála nepilotovaná čínska vedecká sonda na málo preskúmanú odvrátenú stranu Mesiaca.