Ako veliteľ kozmickej lode Apollo 11 sa stal Neil Armstrong 20. júla 1969 prvým človekom, ktorý vstúpil na povrch Mesiaca. Svoje pocity pri okamihu, ktorý v tom čase sledovalo pol miliardy televíznych divákov a bol najsledovanejšou udalosťou v dejinách ľudstva, opísal legendárnou vetou: „Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo.“
Ako štvorročný v lietadle
Neil Alden Armstrong sa narodil 5. augusta 1930 v mestečku Wapakoneta v americkom štáte Ohio, ktoré bolo významným sídlom indiánskeho kmeňa Ottawov. Lietanie ho nadchlo už v detstve. Prvýkrát videl lietadlá ako dvojročný, keď ho otec zobral na letecké preteky. O štyri roky neskôr sa do lietadla posadil po prvý raz. Od tohto okamihu staval letecké modely.
Svoje prvé peniaze si zarobil ako sedemročný, za sekanie trávy na cintoríne. Za ušetrené peniaze si platil kurzy letectva. Pilotný preukaz získal ako 16-ročný, teda ešte skôr ako vodičský.
V roku 1947 začal študovať na Purdueovej univerzite v Indiane odbor letecké inžinierstvo. Získal armádne štipendium, čo znamenalo, že po dvoch rokoch štúdia nastúpil v januári 1949 na trojročnú službu v americkom námorníctve.
Neil Armstrong bojoval aj v kórejskej vojne, počas ktorej preukázal svoje pilotné schopnosti a talent. Podnikol 78 bojových letov, za ktoré získal celý rad ocenení vrátane Leteckej medaily (Air Medal) a Zlatej hviezdy (Gold Star). Po odchode z námorníctva sa v auguste 1952 na univerzitu vrátil a o tri roky ju úspešne ukončil.
V roku 1955 sa stal testovacím pilotom na Edwardsovej leteckej základni v Kalifornii. Lietal potom na desiatkach typoch leteckých a vesmírnych strojov. Na testovacom raketovom lietadle North American X-15-1 dosiahol rýchlosť vyše 6400 km/h, čím päťnásobne prekonal rýchlosť zvuku.
Prvé stopy v mesačnom prachu
V lete 1962 sa Neil Armstrong prihlásil do vesmírneho programu Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Prvý let do vesmíru absolvoval 16. marca 1966 ako veliteľ misie Gemini 8 a misia Apollo 11 na Mesiac bola jeho druhým a zároveň posledným letom do vesmíru.
Misia Apollo 11 odštartovala 16. júla 1969 o 09.32 h miestneho času z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride. Let k Mesiacu trval tri dni. Spolu s Neilom Armstrongom letel do vesmíru aj Buzz Aldrin, ktorý vykročil 20. júla 1969 na mesačný povrch ako druhý, a Michael Collins, ktorý zostal v riadiacom module.
Prvý zverejnil svoje stopy v mesačnom prachu vtedy 38-ročný Armstrong. Rozostrený čiernobiely obrázok prvej prechádzky po povrchu Mesiaca obletel vzápätí celý svet. Po historickej prechádzke po Mesiaci sa úspešne pripojili k veliteľskému modulu a spolu s Michaelom Collinsom sa 24. júla 1969 vrátili na Zem.
Po odchode z NASA v roku 1971 pôsobil Neil Armstrong ako univerzitný profesor na univerzite v Cincinnati, kde prednášal letecké inžinierstvo. Neskôr sa venoval aj podnikaniu a zúčastnil sa tiež na vyšetrovaní katastrofy raketoplánu Challenger.
Nestál o pozornosť
Pokojný a rozvážny Armstrong sa napriek celosvetovej sláve vyhýbal svetlám reflektorov. V roku 2005 v rozhovore pre americkú stanicu CBS uviedol, že si nezaslúžil pozornosť, ktorú mu venoval celý svet za to, že bol prvým mužom na Mesiaci.
„Nevybrali ma, aby som bol prvý. Vybrali ma len ako veliteľa toho letu a okolnosti ma napokon dostali do tejto úlohy,“ povedal muž, ktorý ako prvý vstúpil na Mesiac.
Neil Armstrong žil v posledných rokoch v ústraní v meste Lebanon v Ohiu. Dlhší čas mal problémy so srdcom, pričom na začiatku augusta 2012 podstúpil operáciu, pri ktorej mu bol voperovaný bypass. Zomrel vo veku 82 rokov, 25. augusta 2012 v Cincinnati v Ohiu.
Mitt Romney, neúspešný prezidentský kandidát na nomináciu za Republikánsku stranu reagoval na úmrtie Neila Armstronga slovami: „Mesiacu bude chýbať jeho prvý syn z planéty Zem.“