V podvečer nášho času ako prvá na obežnej dráhe červenej planéty zakotvila sonda Amal (Nádej), ktorú vyslala kozmická agentúra Spojených arabských emirátov, uvádza Technet.cz.
O prílete trojice sond sme písali nedávno:
Teraz nastal čas sa bližšie pozrieť na to, kedy presne sa na svoju dráhu dostala prvú družice, ktorá k Marsu dorazila, a čo bude jej cieľom pobytu na obežnej dráhe štvrtej planéty Slnečnej sústavy.
Družica Amal vyrazila do vesmíru 20. júla z japonského vesmírneho strediska Tanegašima na palube japonskej rakety H-2A.
Teraz po zhruba 205 dňoch a 493,5 miliónoch kilometrov letu dorazila k svojmu cieľu. Celú cestu si môžete prezrieť na tejto interaktívnej stránke.
Signál putoval asi 11 minút
Podľa plánu Amal začala pomocou svojich šiestich trysiek brzdiť o 16:30 nášho času, kedy na 27 minút spustila motory, aby spomalila z rýchlosť 121 tisíc km/h za hodinu na 18 tisíc km/h. Počas tejto akcie spálila asi polovicu paliva, ktorého má teraz na palube asi 800 kilogramov.
Ako pripomína server Space.com, ak by sa manéver nepodaril, mohla sonda svoj cieľ minúť podobne, ako sa to stalo v roku 1973, kedy sa kvôli poruche motora okolo Marsu len prehnala sovietska sonda Mars 4.
Naopak o 26 rokov neskôr sa americká sonda Mars Climate Orbiter dostala Marsu príliš blízko a zhorela v atmosfére.
Uvedomovali si to aj v riadiacom centre, kam zamierila aj správa zo sondy vyslaná v podstate okamžite po dokončení manévru.
Signál putoval zhruba 11 minút, pretože sú teraz Zem a Mars od seba vzdialené asi 190 miliónov kilometrov.
Správu prijala NASA prostredníctvom svojich teleskopov Deep Space Network krátko pred štvrť na šesť a následne úspech potvrdilo aj vesmírne stredisko Mohammeda Bin Rashida v SAE.
Čaká ju jeden marsovský rok
"Vstupujeme do veľmi kritickej fázy," povedal pred príletom sondy britskej BBC riaditeľ projektu OMRAN Sharaf.
"Je to fáza, ktorá v zásade definuje, či sa dostaneme na Mars, alebo nie. Pokiaľ bude rýchlosť príliš nízka, narazíme do Marsu, ak poletíme príliš rýchlo, Mars preletíme," uzavrel.
Všetko sa nakoniec podarilo podľa plánu a sonda sa dostala na správnu orbitu. Teraz ju čaká zhruba ročný pobyt pri tejto planéty. Hovoríme však o marsovskom roku, ten trvá asi 687 dní. Jeden obeh planéty Nádej bude trvať 55 hodín.
V priebehu skúmania planéty bude musieť družica upraviť svoju dráhu. "Prvotná dráha bude mať výšku periarea 1 000 km a apoarea 49 380 km. Nasledovať budú tri manévre upravujúce veľkosť a sklon obežnej dráhy. Finálny bude mať výšku perierea 20 000 km, apoarea 43 000 km a klon cca 25 ° (bude teda možné ľahko pozorovať aj oba mesiace Marsu)," píše na Twitteri Michal Václavík z Českej kozmickej kancelárie.
Sonda Amal má rozmery 2,9 x 2,7 metra a hmotnosť okolo 1,35 tony. Bola vyvinutá vo vesmírnom stredisku Mohammeda Bin Rashida (MBRSC) v Dubaji v spolupráci s Laboratóriom atmosférickej a vesmírnej fyziky (LASP) americkej University of Colorado. Na vývoji sa ďalej podieľali aj Arizonská štátna univerzita a Kalifornská univerzita v Berkeley.
Kam zmizla voda z Marsu
Na svojej palube má stroj dvojicu teraz rozvinutých dvojdielnych solárnych panelov s výkonom 600 W (pravdepodobne pri Zemi). Komunikáciu so Zemou zaistí 1,5m smerová anténa, cez ktorej "potečú" dáta rýchlosťou až 1,6 Mbps.
Marsovská družica Nádej je vybavená tromi hlavnými vedeckými nástrojmi: kamerou EXI s vysokým rozlíšením, ultrafialovým spektrometrom EMUS na meranie stôp kyslíka a vodíka a infračerveným spektrometrom EMIRS na meranie teploty, množstvo vodnej pary, pozorovanie prachu a ďalších veličín.
Úlohou sondy, na ktorej prípravu Spojené arabské emiráty vynaložili asi 200 miliónov dolárov, bude z obežnej dráhy skúmať atmosféru Marsu a monitorovať klimatické zmeny. Misia má prvýkrát v dejinách zachytiť atmosféru v rôznych obdobiach marsovského roka.
Sonda by mala zachytiť, ako sa pohybuje energia medzi nízkou a vyššími vrstvami atmosféry, a to aj kvôli prachovým búrkam, ktoré ovplyvňujú klímu planéty.
Amal bude schopná pozorovať správanie vrchnej vrstvy atmosféry, kde môže potvrdiť domnienku, že tu prítomné neutrálne atómy vodíka a kyslíka hrajú výraznú úlohu v erózii atmosféry pri bombardovaní nabitými časticami zo Slnka.
Výsledkom by mohlo byť vysvetlenie toho, kam mohla zmiznúť voda, ktorú predtým Mars mal, a lepšie porozumenie, ako sa planéta, skôr teplá a vlhká, stala studenou a suchou.