Článok s názvom "Huby na Marse? Dôkaz rastu a správanie zo sekvenčných snímok" vydal vedecký časopis Advances in Microbiology.
Podieľalo sa na ňom jedenásť vedcov z rôznych inštitúcií, vrátane prestížneho astrofyzikálneho ústavu Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics v Bostone alebo Čínskej akadémie vied v Pekingu, píšu Lidovky.cz.
Analyzovali staré fotky
Výskumníci detailne analyzovali rôzne staré fotografie z povrchu planéty. Tvrdia, že na snímkach možno pozorovať objekty, ktoré vykazujú pohyb alebo menia svoju veľkosť v závislosti na ročnom období.
"Snímky ukazujú 'pavúčie' štruktúry, ktoré sa na jar rozrastú až do šírky 300 metrov a v zime zmiznú," uvádza štúdia. Podľa nej by mohlo ísť napríklad o masívnu kolóniu plesní, lišajníkov, rias alebo metanogénnych organizmov.
Vedci tiež upozorňujú na objekty, ktoré svojim tvarom nápadne pripomínajú niektoré pozemské huby, napríklad pýchavka.
"Morfologická podobnosť síce nie je dôkazom života, ale rast, pohyb a zmeny v tvare a lokáciu podporujú hypotézu, že je na Marse život," tvrdí článok.
Ako uvádza denník South China Morning Post (SCMP), časopis sa kvôli článku stal predmetom kritiky vedeckej komunity. Je vraj špekulatívny a nepredkladá dostatok dôkazov, ktoré by jeho odvážne závery podložili.
Editori časopisu sa bránia tým, že dokument prešiel procesom peer review, v ktorom bol schválený štyrmi odbornými recenzentmi, ktorí ho odporučili k publikácii.
NASA hľadá fosílie
"Podmienky na Marse sú také extrémne, že v nich nemôže žiaden organizmus tak rýchlo rásť," povedal pre SCMP doktor Jonathan Clarke, prezident organizácie Mars Society Australia.
Podľa neho rozvoju života na červenej planéte bráni chladná teplota (priemerne okolo -62 stupňov Celzia) a nízky tlak vzduchu.
Huby by sa na Marse navyše nemali čím živiť, pretože pôda neobsahuje dostatok organických látok. Okrem toho povrch planéty pokrýva veľmi silná radiácia.
Clark tvrdí, že objekty na snímkach tvorí minerál hematit. Údajný pohyb možno vysvetliť eróziou a vetrom. "Je to ako mušle na pláži. Vietor odveje piesok a odhalí sa viac mušlí, ale nie je to tak, že by tu tie mušle vyrástli," hovorí doktor.
Člen vedeckého tímu NASA Mars 2020 David Flannery pre SCMP povedal, že misia na Marse nemá jediný dôkaz o žijúcich organizmoch.
NASA má pritom od robotických vozítok oveľa viac informácií, než len fotografie, ktoré sú podľa vedcov nedostatočné na dokázanie existencie života. "Tento článok nie je vierohodný a vedecká komunita ho bude ignorovať," uviedol striktne.
Výskumníci z NASA sa vraj v súčasnosti zameriavajú skôr na hľadanie fosílií a odtlačkov v kameňoch, ktoré by poskytli dôkaz o skoršie existencii živých organizmov.
Veľkou výzvou je potom prevezenie vzoriek z Marsu do pozemských laboratórií. Technicky náročná operácia bude zrejme stáť miliardy dolárov a ľudstvo si na nej bude musieť ešte chvíľu počkať. "Dočkáme sa jej najskôr za desať rokov," uzatvára Flannery.