Obiehajú planéty okolo Zeme, alebo ich skôr stredom celej vesmírnej sústavy Slnka? Ešte v 17. storočí takáto téza zaváňala nebezpečným kacírstvom. Za vypovedanie vás mohol čakať inkvizičný tribunál.
Galileo Galilei, toskánsky astronóm a fyzik, sa pred neho dostal hneď dvakrát, za svoj vedecký názor pykal až do konca svojho života.
Dôvodom jeho perzekúcie bolo, že ho aj napriek zákazu ďalej prezentoval, čím odporoval pápežovej vôli. Spochybnil cirkevné dogmy a to jeho nepriateľom na obvinenie stačilo.
Galileo nebol vyložene buričom alebo advokátom kritického myslenia. Túto rolu mu pripíšu historici až oveľa neskôr. Sám k inštitúcii cirkvi zaujímal veľmi pokorný postoj. Svojou prácou ani heliocentrizmus fakticky nedoložil, ako býva často mylne citované.
Črty z nočných pozorovaní
To, že planéty vrátane Zeme obiehajú okolo Slnka, chápal skôr ako teóriu, jeden z možných variantov. Ako vysvetlenie toho, čo za mrazivých nocí januára 1610 na vlastné oči videl, keď sledoval nočnú oblohu s pomocou occhiale, pôvodne holandského teleskopu, ktorý konštrukčne vylepšil na dvadsaťnásobné zväčšenie.
Spozoroval s nimi okrem iného aj štvoricu „planét“ okolo Jupitera, ktoré sa mu tu a tam strácali zo záberu. Že mizli, sa dalo logicky vysvetliť ich rotáciou okolo planéty.
V 17. storočí to bola kacírska idea, sám Galileo mal isté pochybnosti, pozorované pohyby Jupiterových mesiacov z nocí zo 7. až 15. januára si preto značil na kus už popísaného papiera, ktorý mu ležal na stole.
Poznámky a črty previedol do podoby krátkej publikácie, vedeckého spisku Sidereus Nuncius, ktorý mu vyniesol slávu, uznanie medzi astronómami a doživotnú platenú pozíciu na univerzite v Pise. Tiež však poslúžila ako pádny argument inkvizícii.
Tu sa však oplatí pohnuté osudy muža, ktorého dielo bolo považované za najvýznamnejší vedecký prelom od čias Aristotelových, opustiť. A preniesť sa do...
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.