Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) v sobotu oznámil, že tretí pokus o štart superťažkej nosnej rakety SLS, ktorá má vyniesť na obežnú dráhu okolo Mesiaca kozmickú loď Orion bez posádky, sa v najbližších dňoch neuskutoční. Oznam nasledoval po tom, čo druhý pokus o štart zrušili pre únik paliva. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.
Odklad až na október
Pripravovaný štart je súčasťou kozmického programu Artemis, ktorý pozostáva z troch misií a ktorého cieľom je obnovenie pilotovaných letov na Mesiac.
Aktuálne štartovacie okno pre misiu Artemis I sa "končí v utorok. V tomto časovom okne sa už o štart nebudeme pokúšať", uviedol Jim Free z NASA v sobotu na tlačovej konferencii. Nový dátum však nepotvrdil.
Ďalšie možné štartovacie okná sú podľa NASA od 19. septembra do 4. októbra a potom od 17. do 31. októbra. Milióny ľudí po celom svete a aj davy na plážach na Floride dúfali, že budú v sobotu svedkami historickej udalosti. Raketu však teraz musia prepraviť naspäť do hangáru, do montážnej haly, kde ju podrobia testom. Tie sa robia pravidelne.
Nasledujúci štart zrejme odložia až na polovicu októbra, pretože začiatkom budúceho mesiaca využije Kennedyho vesmírne stredisko posádka pre cestu na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS), povedal šéf NASA Bill Nelson v internom videu úradu.
Raketa SLS (Space Launch System) mala pôvodne odštartovať už v pondelok, štart bol však zrušený pre sériu technických problémov.
Sobotňajší termín štartu bol odvolaný po tom, ako bol v nosnej rakete zaznamenaný únik kvapalného vodíka. Technikom NASA sa napriek niekoľkohodinovému úsiliu nepodarilo problém odstrániť.
Projekt Artemis má pre NASA kľúčový význam, pretože v decembri uplynie polstoročie od americkej misie Apollo 17, keď sa na Mesiaci naposledy prechádzal človek. Astronauti NASA tvrdia, že návrat na jediný prirodzený satelit Zeme trvá tak dlho kvôli politike a peniazom.
Po nepilotovanej prvej fáze programu Artemis loď Orion v druhej fáze obletí Mesiac s ľudskou posádkou, v tretej fáze sa astronauti dostanú na stanicu Lunar Gateway na obežnej dráhe Mesiaca a neskôr ľudská posádka znovu zosadne na mesačný povrch. Jej súčasťou by mala byť vôbec prvýkrát aj žena.
Posádka na Mesiaci v roku 2025
„Prvý štart s posádkou v rámci Artemis II je o dva roky, v roku 2024. Dúfame, že prvé pristátie na Mesiaci bude v roku 2025,“ povedal podľa TASR administrátor NASA Bill Nelson pre BBC.
Teraz sme ešte len pri prvom kroku Artemis I, ktorý obstará úplne nová raketa a loď. SLS má väčšie raketové motory na tuhé palivo ako raketoplány a tiež používa upravené motory RS-25 na kvapalný vodík a kvapalný kyslík, známe ešte z dôb raketoplánov.
Základný stupeň rakety sa okrem motorov skladá z pohonných nádrží, avioniky a súvisiaceho vybavenia. Nad hlavným stupňom je umiestnený kryogénny pohon (ICPS) určený na pohon vo vesmíre. Celý stupeň, ktorý čiastočne uzatvára ICPS a je vybavený adaptérom, ktorý mení priemer rakety.
Teraz pripojený adaptér stupňa Orion, ktorý je umiestnený medzi SLS a samotnou loďou, obsahuje niekoľko malých družíc CubeSat pre misiu Artemis I. Jeden z nich sa vydá na dvojročnú cestu k asteroidu, pričom využije plachtu na solárny vietor.
Ďalší nanosatelit obsahuje vzorky kvasiniek. Na nich chce firma vyskúšať, aký vplyv má úroveň žiarenia vo voľnom vesmíre v rôznych vzdialenostiach od Zeme na živé organizmy.
Ďalšie cubesaty, ktoré budú vypustené pri Mesiaci, budú napríklad hľadať na Mesiaci vodu a iné dôležité látky alebo mapovať jeho povrch a procesy.
Dokonca jeden z týchto malých satelitov obsahuje malý pristávací modul, ktorý by mohol sledovať podmienky na povrchu Mesiaca. Na pristátie využije maličký raketový motor a akési airbagy.
Nosič SLS pre misiu Artemis I je po Saturne 5 najmohutnejšou raketou s výškou 98,1 m (Saturn 5 mal 110,6 m), ktorý môže k Mesiacu dopraviť až 23 ton užitočného nákladu. Počas štartu a letu zo Zeme vyvinie SLS maximálny ťah o 15 percent viac ako pri rakete Saturn V.
Európsky modul ESM
Na misii Artemis I sa podieľa Európska vesmírna agentúra (ESA). Jej Európsky servisný modul (ESM) je súčasťou lode Orion, pre ktorú opatruje vzduch, elektrinu, udržuje správnu teplotu, riadi kurz a zaisťuje pohon.
V rámci misie Artemis I sa budú testovať všetky zariadenia vrátane ESM. Test bude zatiaľ kontrolovať figuríny, ktoré sú vybavené sadou senzorov a budú usadené v kreslách Orionu.
ESM váži cez 15 ton a spoločne s Orionom meria na výšku 7,3 metra. ESA toto kľúčové zariadenie pre misiu vyšlo na 600 miliónov eur vrátane nákladov na testovanie a vývoj.
Plánované je dodanie ďalších šiestich ESM, z ktorých jeden je už pripravený v Kennedyho vesmírnom stredisku na floridskom myse Canaveral.
Cesta okolo Mesiaca a späť
Po štarte sa vydá SLS pomocou pripojených dvoch obrovských raketových motorov na tuhé palivá a hlavného stupňa do vesmírneho priestoru na nízku obežnú dráhu Zeme. Potom zaúraduje kryogénne ICPS a vyšle loď Orion na cestu k Mesiacu. Tiež budú vypustené cubesaty.
Neskôr sa od Orionu oddelí aj ICPS a potom už bude pohyb lode závisieť len na Európskom servisnom module. Za jeden až dva týždne dorazí loď k Mesiacu, ku ktorému sa priblíži a bude okolo neho obiehať šesť až devätnásť dní v opačnom smere, ako je jeho rotácia.
Po uplynutí určenej doby znovu využije gravitáciu Mesiaca, aby sa mohla vydať na cestu späť. Na Zemi sa vráti po 42 dňoch od štartu, kedy pristane v oceáne.
Dáta z tejto misie poslúžia ako základ letu s posádkou v rámci misie Artemis II v roku 2024.
O rok neskôr by mohol na povrch našej prirodzenej družice vstúpiť aj človek. Hoci termín ešte nie je potvrdený, NASA nedávno zverejnila vybrané oblasti, kam by mal pristávací modul s astronautmi dosadnúť.
Pri južnom póle
Všetky vybrané miesta sú pri sebe pomerne blízko a nachádzajú sa pri južnom póle Mesiaca. Boli vybrané preto, že sú neustále zahalené v tieni, takže ponúkajú relatívne stabilné podmienky a aj kvôli tomu, že sú pomerne málo preskúmané človekom.
„Niektoré z navrhovaných lokalít v týchto oblastiach sa nachádzajú medzi najstaršími časťami Mesiaca a spolu s trvalo zatienenými oblasťami poskytujú príležitosť spoznať históriu Mesiaca prostredníctvom doposiaľ nepreskúmaných mesačných materiálov,“ povedala Sarah Nobleová z NASA.
Súčasťou programu Artemis je aj vyslanie prvého európskeho astronauta na Mesiac. V pláne je tak urobiť do konca desaťročia, závisí to však od dohod s americkou vesmírnou agentúrou NASA aj od úspechu prvej a druhej misie.
Šancu má sedem astronautov – dvaja Taliani, dvaja Nemci, Dán, Brit a Francúz; pre Artemis budú vybraní traja z nich, uviedol nedávno na tlačovej konferencii šéf ESA Josef Aschbacher.