Červená Planéta Mars ma dva mesiace.FOTO: Pixabay.com
StoryEditor

Marťanské mesiace môžu byť zachytenými kométami

05.06.2024, 16:09
Autor:
TASRTASR
  • Marťanské mesiace Fobos a Deimos môžu byť kométami zachytenými gravitáciou Červenej planéty.
  • Prípadne môžu byť dvomi časťami jedného telesa.
  • Vyplýva to zo štúdie, ktorá skúmala doposiaľ nepublikované fotografie Marsu. 

Pôvod mesiacov Marsu dlhodobo vzbudzuje záujem astronómov. Časť vedcov sa domnievala, že obe telesá pochádzajú z pásu asteroidov medzi Jupiterom a Marsom a zachytila ich gravitácia planéty. Dôvodom je zloženie oboch mesiacov pripomínajúce tieto asteroidy, simulácie však nedokázali replikovať spôsob ich zachytenia tak, aby okolo planéty obiehali po takmer kruhovej dráhe. Podľa inej hypotézy oba mesiace vznikli po veľkom náraze do planéty podobne ako náš Mesiac. Fobos má však iné zloženie ako Mars, tento spôsob vzniku oboch telies je preto tiež nepravdepodobný.

image

Na prvý pohľad to vyzerá ako pavúky v ruinách mesta. Fotka je z Marsu

Mesiace bude skúmať sonda

Skúmanie marťanských mesiacov je hlavným cieľom misie Martian Moons eXploration (MMX), ktorú na rok 2026 pripravuje Japonská agentúra pre výskum vesmíru (JAXA). Jednou z vedúcich vedkýň misie a zároveň hlavnou autorkou novou štúdie je profesorka astronómie Sonia Fornasierová z Université Paris Cité (UPC). Štúdia je dostupná v elektronickom archíve preprintov vedeckých prác arXiv a jej vydanie pripravuje vedecký žurnál Astronomy and Astrophysics.

Fornasierová s ďalšími vedcami počas plánovania trasy sondy v rámci prípravy misie MMX narazila na približne 300 nezverejnených fotografií nasnímaných v roku 2003 sondou Mars Express. Na obežnú dráhu Marsu ju vyslala Európska vesmírna agentúra (ESA). Vedci fotometrickou analýzou fotografií zistili, že povrch Fobosu neodráža slnečné svetlo rovnomerne, ale že niektoré jeho oblasti, napríklad severovýchodný okraj krátera Stickney, sú výrazne reflexívnejšie ako iné časti.

Povrch Fobosu je tiež výrazne svetlejší, ak naň dopadá svetlo vysielané Slnkom v zenite – ide o Seelingerov jav charakteristický pre mnohé objekty v slnečnej sústave nepokryté atmosférou. Zenit (nadhlavník) je bod s výškou +90 stupňov a jeden z pólov horizontálnej súradnicovej sústavy, jeho opakom je nadir (podnožník). Hviezda alebo iné nebeské teleso v zenite sa nachádza priamo nad pozorovateľom.

Jedno teleso

Analýza tiež ukázala, že povrch Fobosu je pórovitý, akoby tvorený pieskom. Vedci preto usudzujú, že jeho povrch zrejme pokrýva hrubá vrstva prachu z drsných častíc a ich tiene sa pri priamom osvetlení strácajú. Všetky tieto vlastnosti boli zistené aj u komét gravitačne ovplyvňovaných Jupiterom. Medzi ne patrí aj kométa 67P, ktorú v roku 2016 podrobne skúmala európska misia Rosetta. Zarážajúco vysoká podobnosť fotometrických vlastností Fobosu a kométy 67P doviedla autorov štúdie k názoru, že Fobos je zrejme kométa zachytená Marsom.

Výsledky štúdie môžu mať podľa Fornasierovej zásadný význam aj pre Deimos. Jej tím sa na ich základe domnieva, že oba mesiace v minulosti boli jedným telesom, ktoré roztrhla marťanská gravitácia. "Ak sú marťanské mesiace skutočne zachytené kométy, dokazuje to, že terestrické planéty ich dokážu zachytiť," vyhlásila Fornasierová. Astronómka sa domnieva, že niektoré mesiace plynného obra Saturnu pochádzajú z Kuiperovho pásu rovnako ako mnohé kométy, vedci však takýto mesiac obiehajúci kamennú planétu podobnú Zemi zatiaľ nenašli.

Aj teória o kométovom pôvode Fobosu a Deimosu má svoje úskalia, napríklad percento rozptýleného svetla sa nezhoduje s kométami. Najlepšiu príležitosť na získanie definitívnych odpovedí o pôvode oboch mesiacov preto predstavuje misia MMX, ktorá bude skúmať vzorky Fobosu.

01 - Modified: 2024-05-09 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Deviata planéta. Vedci sú na stope nástupcovi zosadeného Pluta 02 - Modified: 2024-05-06 13:07:44 - Feat.: 0 - Title: Na prvý pohľad to vyzerá ako pavúky v ruinách mesta. Fotka je z Marsu 03 - Modified: 2024-04-26 11:55:18 - Feat.: 0 - Title: Človek by na Marse mohol byť o 16 rokov, hovorí popularizátor kozmonautiky 04 - Modified: 2024-04-05 08:52:37 - Feat.: 0 - Title: Mesiac má mať vlastný čas, bude fungovať podľa jeho pohybu 05 - Modified: 2024-03-16 06:54:39 - Feat.: 1 - Title: Polstoročie unikala pozornosti. Vedci objavili na Marse obrovskú sopku 06 - Modified: 2024-02-13 12:36:24 - Feat.: 0 - Title: Slnečná sústava mala aj 45 planét. Potom v tom vedci urobili poriadok
01 - Modified: 2024-06-13 07:47:09 - Feat.: - Title: NASA zverejnila znepokojivý živý prenos o stave núdze na ISS. Bol to omyl, uviedla 02 - Modified: 2024-06-12 14:49:46 - Feat.: - Title: Prekvapenie pre astronómov. Na Marse objavili inovať tam, kde to nečakali 03 - Modified: 2024-06-12 12:06:30 - Feat.: - Title: Jedinečná možnosť. Po takmer 70 rokoch sa vracia kométa 13P/Olbers, pozorovať ju možno do konca júla 04 - Modified: 2024-06-11 11:00:00 - Feat.: - Title: Neuveriteľný objav v našej Slnečnej sústave. Na červenom vesmírnom snehuliakovi by sa mohol nachádzať cukor 05 - Modified: 2024-06-06 18:35:37 - Feat.: - Title: Vesmírna loď Starliner s astronautmi sa úspešne pripojila k ISS počas prvého letu s posádkou
menuLevel = 2, menuRoute = science/astronomia-a-vesmir, menuAlias = astronomia-a-vesmir, menuRouteLevel0 = science, homepage = false
15. jún 2024 11:32