Pri prieskume vedenom serverom Orb Media výskumníci narazili na stopy plastu priemerne v 83 percentách skúmaných vzoriek. Aký dopad na ľudské zdravie môže kontaminácia mať, zatiaľ nie je isté, informujú Lidovky.
Najväčšiu mieru znečistenia, 94 percent skúmaných vzoriek, odborníci našli v USA. Najlepšie je na tom Európa, tam výskumníci objavili stopy plastu v „iba“ 74 percentách. Priemerný počet plastových vlákien v 500-mililitrovej vzorke sa pohyboval medzi 1.9 v Európe a 4.8 v USA.
Do akej miery môžu plastové vlákna ovplyvniť ľudské zdravie zatiaľ nie je isté, napriek tomu sú odborníci pesimistickí. „Máme dostatok dát z prírody a tie sú znepokojujúce. Ak ovplyvňujú (mikročastice plastu) prírodu, ako môžeme očakávať, že neovplyvnia nás?“ uviedla pre server The Guardian expertka na plastické mikročastice Sherri Mason.
Podľa doktorky Anne Marie Mahon existujú dva dôvody na znepokojenie. Extrémne malé častice, ktoré môžu poškodiť orgány a chemikálie s patogénmi, ktoré sa môžu k mikroplastom viazať. „Ak sú vo vode vlákna, môžu tam byť také nanočastice, ktoré nedokážeme zmerať. Vo chvíli, keď sú častice také malé, môžu preniknúť bunkou, teda môžu prejsť aj orgánmi, čo je znepokojujúce,“ uviedla Mahonová. Analýza Orb Media pritom zachytávala iba častice, ktoré sú dva a pol tisíckrát väčšie než nanočastice.