Novú technológiu výroby dvoch doplnkov významne zvyšujúcich nutričné hodnoty potravín si nechali patentovať vedci z katedry kybernetiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Hradec Králové.
Pôvodnou „super surovinou“, z ktorej sa dajú doplnky pripraviť, je na poli rastúca lupina biela (na snímke príbuzná lupina mnoholistá), informuje iDNES.
O strukovine známej ako vlčí bôb sa niekedy hovorí ako o sóji severu.
„U nás zatiaľ nie je príliš známa, pritom vďaka vynikajúcim nutričným vlastnostiam spolu s nízkymi nárokmi na pestovanie má v potravinárskom priemysle veľkú budúcnosť,“ hovorí vedecký pracovník z katedry kybernetiky prírodovedeckej fakulty Miloš Jelínek.
Výsledný produkt, pripravený hydrolýzou z múky lupiny, je obsahom látok prospešný napríklad ľuďom s celiakiou, pacientom po chemoterapii či vrcholovým športovcom.
Českí vedci dokonca tvrdia, že 10 percent pripraveného hydrolyzátu dokáže zvýšiť hodnotu bielkovín v potrave až o 30 percent. Len na porovnanie, lupina obsahuje až štyrikrát viac bielkovín než bežne pestovaná pšenica.
Hľadá sa výrobca, priekopník
Cieľom výskumníkov je, aby po výživovo bohatom doplnku skočili mliekarne, ktoré by spracovanú lupinu pridávali napríklad do jogurtov. V kuchyni potom nahradí vajce, hodí sa ako náhrada či doplnok do buchiet či muffinov. Vhodná je pre modernú kuchyňu vegánov a vegetariánov.
Rozpočet projektu je milión českých korún. Doplnky už sú na svete, ale posledný krok, dostať ich až ku konzumentom, bude najobtiažnejší. Univerzita teraz musí nájsť odberateľa, ktorý bude schopný laboratórne postupy previesť do praxe.
„Odberateľov veľmi intenzívne hľadáme, zameriavame sa konkrétne na mliekarne. Predaj našej technológie konkrétnej firme bude hlavným výsledkom celého projektu. Veríme, že o naše know-how bude záujem,“ hovorí prodekan pre vedu a výskum prírodovedeckej fakulty Štěpán Hubálovský.
Vedcom pomáha Centrum transferu biomedicínskych technológií. „Našou úlohou je nájsť firmu, ktorá bude mať záujem dostať tento inovatívny postup výroby a získané produkty s vysokým obsahom kvalitných aminokyselín k skutočným spotrebiteľom,“ vyhlásila vedúca centra Lucie Bartošová.
„Technológia na výrobu je pomerne ľahká, nebude nutné zavádzať nové nákladné zariadenie a výroba by v prípade záujmu mohla začať bez výrazných investícií,“ doplnil ju Jelínek.
Plody znižujú tlak i cholesterol
Počiatky hradeckého výskumu siahajú do roku 2011. Vedci od tej doby získali dva patenty a štyri úžitkové vzory. Prvý patent chráni potravný doplnok tvorený hydrolyzátom lupinovej múky hydrolyzovanej mliečnou syrovátkou. Druhým patentom je chránený spôsob získavania vlákniny z lupinových bôbov.
Lupina sa v potravinárstve používa vo forme surovo i tepelne stabilizovanej múky, šrotu, granulátu, vlákniny či bielkovinných koncentrátov. Má status plodiny bez genetickej modifikácie. Jej pestovanie navyše prospieva pôde.
„Je určite vhodnejšia než u nás vo veľkom rastúca kukurica alebo repka,“ tvrdí ďalší vedec z univerzity, spoluautor projektu Jiří Jelínek.
V porovnaní so sójou je lupina menším alergénom a neobsahuje cholesterol. Má priaznivý vplyv na trávenie, redukciu hmotnosti, pôsobí ako prevencia proti obezite. Má priaznivý vplyv na zníženie krvného tlaku a cholesterolu v krvi a je vhodná ako prevencia vzniku nádorov. Jedinci s celiakiou ju môžu brať ako alternatívu v bezlepkových diétach.
Semena lupiny obsahujú 15-45 percent bielkovín, 40 percent vlákniny, 1 až 2 percenta sacharidov a 10 až 20 percent tuku. Lupina má nízky glykemický index.