Americký profesor Timothy Levine, ktorý sa viac ako 20 rokov venuje výskumu klamania, zistil, že ľudia povedia priemerne každý deň dve lži.
A podľa amerického výskumníka Roberta Feldmana, keď sa stretnú dvaja cudzí ľudia, sú schopní povedať tri nevinné lži v priebehu prvých desiatich minút, napísal spravodajský server The Sun.
Keď kolegyni poviete „Som v poriadku“, potom čo ste 20 minút preplakali na záchode, je to nevinná lož. Iste, nedá sa to porovnať s vyhlásením „S tou ženou som nemal sexuálny vzťah“, čo je jedna z najslávnejších lží všetkých dôb, z ktorej bol svojho času usvedčený vtedajší americký prezident Bill Clinton.
Ale tiež to nie je pravda, však? Povedať klamstvo je len polovica príbehu - tou druhou je poznať, keď vám niekto klame. A to je nesmierne ťažké, aj keď si „každý myslí, že dokáže spoznať klamára“, povedal írsky forenzný psychológ Mike Berry. Štúdie zistili, že dokážeme odhaliť len 48 až 60 percent lží. A tí, ktorí dosahujú tých 60 percent, sú školení experti.
„Nevinné lži sa obvykle hovoria kvôli nadviazaniu či udržaniu kontaktu,“ hovorí britská klinická psychoterapeutka Jerilee Claydonová. „Základnou ľudskou vlastnosťou je udržiavanie vzťahov, a pokiaľ sa zdá, že pravda nefunguje, potom sa často uchyľujeme ku klamstvám.“ Ich cieľom môže byť napríklad ochrana vlastných alebo cudzích pocitov, alebo udržanie svojho spoločenského statusu - áno, vrátane oných príspevkov na sociálnych sieťach, ako si užívate tú najlepšiu dovolenku na svete, aj keď je príšerná.
„Koľko rodičov už klamalo vlastným deťom ohľadom ich umeleckých schopností, v štýle: ‚Áno, naozaj to vyzerá ako otecko!‘, aj napriek tomu, že kresba pripomína skôr autobus?“ pýta sa Berry. „A niekedy klameme preto, aby sme ľuďom povedali to, čo chcú počuť. Napríklad že ich milovaný psí maznáčik umrel po zrazení autom okamžite a vôbec netrpel.“
Pokiaľ prídete na to, že vám niekto hovorí podobný typ nevinnej lži, skúste zistiť príčinu. Hanbí sa? Je neistý? Alebo sa bojí odhaliť pravdu? Potom ho možno lepšie pochopíte. Nikdy ale neopakujte túto nevinnú lož niekomu, kto sa potrebuje neustále dokola uisťovať, že „nie, nemá v tej sukni veľký zadok“. A nikdy neklamte o veciach, ktoré by mohli byť nebezpečné, ako „Áno, mala len jeden pohár vína“, keď viete, že dotyčná nie je v stave si sadnúť za volant.
Bezuzdné chválenie sa je často známkou vlastnej neistoty
Inou kapitolou sú notorickí klamári, ktorí si jednoducho nedokážu pomôcť a musia klamať, aj keby to znelo ako fantazírovanie a mohli sa tým zosmiešniť. Vezmite si napríklad tvrdenie Donalda Trumpa, že na jeho inauguráciu prišlo viac ľudí než na Obamovu - čo vyvrátilo prosté porovnanie fotografií.
Nutkaví klamári podľa odborníkov obvykle škodia len sami sebe – pokiaľ sa nedostanú na pozíciu, kde disponujú veľkou mocou. Aj v prípade notorického klamára je dobré identifikovať dôvod, prečo rozpráva lži. Pokiaľ odhalíte jeho slabé miesto, môžete získať väčšiu páku, s ich pomocou jeho lži vyvrátite. Napríklad bezuzdné chvastanie je často známkou vlastnej neistoty.
Od notorických, kompulzívnych klamárov sa líšia patologickí klamári, ktorí sú chladní, vypočítaví a klamú kvôli konkrétnym cieľom. Často sú označovaní tiež ako psychopatickí klamári - pôsobia okúzľujúcim dojmom, sú dôveryhodní a egoistickí.
Chýba im poctivosť a využívajú to k vlastnému prospechu. Jedným z takých klamárov bol napríklad Frank Abagnale, ktorého stvárnil Leonardo DiCaprio vo filme Stevena Spielberga Chyť ma, ak to dokážeš z roku 2002.
Tento typ klamára by ste sa nikdy nemali snažiť sami napravovať. Patologické lži môžu byť symptómom poruchy správania či osobnosti, ktorá vyžaduje odpovedajúcu psychologickú pomoc.