Prečo nám fóbie zväzujú ruky a ako si s nimi poradiť? Odborníci tvrdia, že zvládnuť sa dá každá.
Stalo sa to v jedno nedeľné popoludnie, keď sme si s jednou kamarátkou prezerali fotogalériu k jednému článku. Myslím si, že to bolo niečo v duchu najkrajších a najzvláštnejších rastlín sveta. Listovala som v elektronických obrázkoch a striedavo sme „híkali“ nad tým, čo všetko dokáže príroda vytvoriť. Až sa pri jednom ozval výkrik celkom iného rangu. „Preboha, to je odporné, zavri to, mám z toho husiu kožu,“ doslova kričala a zakrývala si oči.
Nechápavo som hľadela raz na ňu a raz na fotografiu lotosového kvetu vo všetkých štádiách rastu. Chvíľu som sa pokúšala celú vec obrátiť na žart, ale keď ju doslova viditeľne striasalo pri každom pokuse znovu sa pozrieť na obrázok, vzdala som to a počítač zaklapla. Keď sa upokojila, priznala sa, že jej už dlhšie nerobí dobre pohľad na zhluk drobných pravidelných alebo členitých otvorov, ako napríklad včelí plást. A že je asi „divná“, ale že je to tak. Problémom v prípade lotosu bol jeho jasnozelený okrúhly plod s množstvom jamiek, z ktorých vykúkajú semienka. Uznala som, že pri troche predstavivosti to vyzerá ako hlava nejakého zvláštneho mimozemšťana a už sme to viac neriešili.
Asi o dva týždne mi volala a víťazoslávne oznamovala, že je „predsa len normálna“, má len tripofóbiu, teda fóbiu z malých otvorov, ktorá je vraj bežnejšia, ako by som si myslela. Spomenula som si na príhodu práve pri písaní tohto materiálu, keď som narazila aj na informácie práve o tejto na pohľad úsmevnej fóbii. Kým sa však k nej dostaneme, musíme si ujasniť niekoľko základných vecí. Na začiatok minimálne to, že hoci existuje zoznam ešte zdanlivo absurdnejších fóbií, tie rozšírenejšie (a či možno len lepšie popísané a preskúmané) strpčujú život mnohým ľuďom. Videla som to na príklade ďalšieho kamaráta, ktorý si na návšteve radšej vyšliapal desať poschodí pešo, než aby nastúpil do výťahu. Takže čo to vlastne fóbie sú, čoho a prečo sa bojíme? Vydajme sa na cestu, ktorá môže byť nepríjemná, no na konci môže priniesť odpovede a pomôcť zbaviť sa našich strachov.
Strach ako obrana
Strach je emócia vznikajúca ako reakcia na hroziace nebezpečenstvo. Je to vlastne obrana organizmu, ktorá má jedinca pripraviť na útek, alebo boj. Strach motivuje vyhnúť sa nebezpečenstvu, a keď to nie je možné, tak sa často mení na agresiu. Vo chvíli strachu sa do tela vyplaví väčšie množstvo hormónov. Tie v danom okamihu fungujú ako akýsi pohotovostný záchranný systém. Mozog pracuje naplno, zvýši sa svalové napätie aj krvný tlak, zrýchli sa dýchanie, rozbúši sa srdce, človek zbledne, rozochveje sa, niekedy má husiu kožu. Zvýšením zrážanlivosti krvi sa telo pripravuje na možné zranenia. Zároveň sa krv nahrnie do svalov a stúpne v nej hladina cukru, čo zaistí dostatok energie na prípadný boj.
Ostatné orgány, ktoré nie sú v danom momente dôležité, sa, naopak, odkrvia, niektoré telesné procesy sú tak v útlme. Predsa nebude organizmus zbytočne plytvať silami na imunitnú reakciu alebo trávenie. Telo sa skrátka správa maximálne ef...
Zostáva vám 85% na dočítanie.