Potravinové alergie, intolerancie a senzitivity sú iba špičkou ľadovca. Dôvod? V prvom rade zlý stav našich čriev. Presnejšie: jeho mikroskopických obyvateľov s baktériami na čele.
Dva kilogramy. Približne toľko váži orgán, ktorý ešte donedávna unikal našej pozornosti. Kedysi sme ho nazývali „črevnou mikroflórou“, dnes sa už používa podstatne výstižnejší názov – mikrobiota. Náš tráviaci trakt totiž naozaj neobývajú rastliny, ale mimoriadne pestrá „zoo“.
„Len z baktérií, ktoré sú prevažujúce, sa v črevnej mikrobiote vyskytuje od 800 do 1 200 rodov,“ hovorí pre HN magazín Igor Bukovský, lekár z Ambulancie klinickej výživy, ktorý na túto tému nedávno vydal knihu s názvom Zachráňte svoje črevo! A nielen on na základe najnovších svetových výskumov varuje, že zlý stav našej mikrobioty toho negatívne ovplyvňuje oveľa viac ako len naše trávenie.
Bilión baktérií
Desiatky biliónov. Približne toľko baktérií má v črevách dospelý človek. Pod hľadáčik si ich vedci začali bližšie brať až po roku dvetisíc, keď bol zmapovaný ľudský genóm. „Postupne sa mapuje, čo všetko môžu vyvolať, ovplyvniť, skúma sa, aké látky vytvárajú a aký majú tieto produkty vplyv na ľudský organizmus,“ opisuje Helena Tlaskalová-Hogenová z Mikrobiologického ústavu Akadémie vied ČR.
Lekári sačoraz viac prikláňajú k hypotéze, že porušená črevná mikrobiota sa podpisuje pod autoimunitné choroby, či peľové alergie: „Je to previazané. A to nielen s alergiami, ale napríklad aj s nádormi alebo funkciou pečene či s obezitou. Bohužiaľ, pri mnohých chorobách sa ťažko preukazuje, čo je príčina a čo následok choroby. Často len tušíme, že na začiatku bola zmena mikrobioty v čreve. Musíme si však uvedomiť, že tieto zmeny boli naštartované už v období detstva a dospievania, avšak choroba sa objaví napríklad až o ďalších desať rokov. Preto prakticky nie sme schopní do týchto pochodov zasiahnuť tak, aby sme pozitívny priebeh choroby ovplyvnili bezprostredne,“ hovorí Julius Špičák, odborník na choroby dutiny brušnej
Zatiaľ azda najprebádanejší je vzťah našich črevných baktérií a telesnej hmotnosti. „Je preukázané, že mikrobióm štíhleho a obézneho človeka sa líši, a to najmä tým, ako pre svoju existenciu využíva energiu získanú zo stravy,“ hovorí Pavel Kohout, primár interného oddelenia a vedúci Nutričného tímu Thomayerovej nemocnice v Prahe.
Jedným z prvých, kto analyzoval tento fenomén v rámci výskumu baktérií a priberania, bol už pred jedenástimi rokmi Jeffrey Gordon z Lekárskej fakulty Washingtonovej univerzity v St. Louis. Jeho tím zistil, že obezitu a štíhlosť ovplyvňuje pomer predovšetkým dvoch kmeňov baktérií. Laboratórne myši priberali či chudli podľa toho, ktorý bakteriálny kmeň v ich tráviacom ústrojenstve dominoval (bol umelo zvýšený č...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.