Skrytý zápal – slovné spojenie, ktoré na prvé počutie zaváňa tak trochu šarlatánstvom. Isteže – povie si v duchu skeptik – médiá nám po ikstý raz servírujú nový typ obetného baránka, na ktorého možno naložiť všetky mysliteľné choroby.
V tomto prípade však skepsa nie je na mieste. Skrytý či, odborne povedané, subklinický zápal je veličina, ktorá čoraz viac znepokojuje lekárov z najrôznejších odborov.
Onkológovia, hepatológovia, kardiológovia či neurológovia varujú pred zhubným podhubím, ktoré naše telo robí oveľa náchylnejším na mnohé choroby vrátane tých najzávažnejších.
Prečo nás ohrozuje čoraz viac a ako tomu zabrániť? Kým si tento jednoznačne civilizačný problém zmapujeme, pristavme sa pri jeho omnoho transparentnejšom príbuznom: zápale ako takom.
Pomáhač verzus zabijak
Prebieha v našom tele celý život, doslova každú sekundu. Slovami Martina Hrubiška z Alergiologicko-imunologickej ambulancie Onkologického ústavu sv. Alžbety – bez neho by sme neprežili.
„Organizmus sa denne stretáva s nepreberným množstvom podnetov, niektoré sú, samozrejme, neškodné, niektoré sú potrebné, iné sú škodlivé. No a na obranu pred tými škodlivými sa v evolúcii vyvinul zápal.“
Jeho cieľom je teda odstránenie škodliviny – baktérie alebo vírusu – a poškodeného tkaniva, teda zvyškov nekrotických buniek.
„Okrem toho sa pomocou zápalu zneškodňujú látky uvoľnené z rozpadnutých buniek a vykoná sa oprava poškodeného tkaniva,“ píšu František Ništiar a Peter Dombrovský z Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.
Inými slovami, ide o výsledok normálnej práce imunitného systému a 99 percent zápalových reakcií si ani neuvedomíme.
Je tu však jeden háčik: mechanizmy, ktoré sa pri zápale uplatňujú, môžu vyústiť nielen do obranných, ale aj do samopoškodzujúcich dejov.
Dochádza k tomu vtedy, pokiaľ zápal neodoznie v primeranom čase, ale prejde do chronickej podoby. Súčasťou normálnej zápalovej reakcie je jej včasný štart, vzostup, vyvrcholenie, zostup a ukončenie.
Na konci každého zápalu musí byť vypínač – no niekedy sa stane, že telo „zabudne“ zápal vypnúť. Podľa lekárskej klasifikácie možno považovať za akútny zápal ten, ktorý trvá do troch, maximálne šiestich týždňov (tzv. subakútny).
Časovú hranicu však nemožno stanoviť úplne jednoznačne, vždy závisí od typu a rozsahu poškodenia. Pokiaľ je však reč o mesiacoch, niet pochýb o tom, že zápal prešiel do chronickej, a teda jednoznačne škodlivej podoby.
„Chronický zápal vedie k väzivovej prestavbe tkanív a tie postupne strácajú svoju funkciu: napríklad pri pľúcnej fibróze chronický zápal vedie k postupnej strate pľúcnych mechúrikov, a tak aj k strate tkaniva, kde telo získava zo vzduchu kyslík a postihnutý sa dusí. Alebo chronický zápal v pankrease likviduje bunky tzv. Langerhansových ostrovčekov, v ktorých sa nachádzajú bunky produkujúce inzulín, a vzniká cukrovka,“ opisuje Martin Hrubiško.
Inými slovami, chronický zápal ničí aj vlastné bunky. V prvom rade tie, ktoré sú poškodené akútnym zápalom, neskôr aj tie zdravé.
Každý zápal totiž produkuje takzvané cytokíny, a keď ich je príliš veľa, tak sa niektoré z nich, spoločne s niektorými T-lymfocytmi – takzvanými zabíjačmi, vymknú kont...
Zostáva vám 85% na dočítanie.