Dá sa zariadiť, aby sa ľudské telo opotrebovávalo pomalšie a človek žil dlhšie? O tom ľudstvo dávno sníva a vedci sa snažia jeho sen splniť. Niekedy aj krkolomnými nápadmi, informujú Lidovky.
Po desiatky rokov fascinuje vedcov koncept, ktorému hovoria kalorická reštrikcia. Dalo by sa mu tiež hovoriť neustále hladovanie, ale to by neznelo príliš učene. Náhodné pozorovania ukázali, že keď laboratórne potkany dostanú o 40 percent menej kalórií, než je normálna dávka, žijú asi o tretinu dlhšie. Nižšie dávky potravy (samozrejme nie také, aby živočích zomrel od hladu) predlžujú život aj ďalším organizmom, od kvasiniek až po psov. Podstatná otázka samozrejme znie: platí to aj pre človeka?
Pozorovaním sa to zistiť nedá. K ničomu nie sú poznatky z veľmi chudobných krajín. Tam hladujúci umierajú na podvýživu, pretože ich strave chýba dostatok živín.
Už koncom 80. rokov minulého storočia začali dva dlhodobé pokusy s opicami makak rézus. V Národnom ústave pre výskum starnutia v americkej Bethesde a na Wisconsinskej univerzite vedci do pokusu zaradili desiatky rôzne starých makakov - a niektorí z nich žijú dodnes. Pritom tieto opice sa v zajatí dožívajú v priemere 26 rokov. Výsledky však boli mätúce, z Wisconsinu vedci hlásili, že opice, ktoré dostávajú menšie dávky kvalitného jedla, sa dožívajú vyššieho veku ako podobné opice na výdatnejšej strave. Zato ústav pre výskum starnutia nič také nezaznamenal.
Tento rok začiatkom roka oba tímy publikovali v periodiku Nature Communications spoločné závery, ku ktorým dospeli analýzou doterajších dát. Vyšlo im, že u opíc, ktoré začali hladovať ako mláďatá, sa doba dožitia skrátila (a tento fakt okrem iného "pokazil" výsledky z Bethesdy). Zníženie príjmu potravín však v priemere prospelo opiciam zaradeným do pokusu až v dospelosti - štyri z nich prežili rekordných štyridsať rokov.
Celkovo makaky pri znížení stravy žili o tri roky dlhšie, čo by v prevode do ľudských pomerov mohlo predstavovať deväť rokov života. Pre vedcov to je sklamanie, pretože u iných živočíchov sa podarilo život predĺžiť až takmer o polovicu.
Lenže: aj keby sa týmto spôsobom život pretiahol i ľuďom, stálo by to naozaj za to? Pokusné zvieratá sa nikdy dosť nenajedli, samice niekedy strácali plodnosť. Taký život pre ľudí nie je. Z doterajších výsledkov sa teda zatiaľ dá skôr vyvodiť nový dôkaz pre starú známu pravdu, že užitočná je rozumná striedmosť v jedle.
Príliš dlhá doba na vývoj liekov
Farmaceutické firmy túžia mať overené lieky proti starnutiu, ale problémom je dĺžka experimentov: museli by trvať desiatky rokov a to sa ťažko premieta do finančných perspektív. Zdá sa však, že niektoré už existujúce lieky používané proti rôznym chorobám by dokázali odsunúť aj starnutie. V minulosti sa napríklad ukázalo, že liek Rapamycín, ktorým lekári potláčajú imunitný systém pacientov po transplantácii orgánov, predlžuje život laboratórnym zvieratám, podobne ako medikament Everolimus, ktorý sa nasadzuje proti niektorým rakovinovým bunkám.
V druhom prípade dokonca teraz prebieha pokus s ľuďmi nad 65 rokov, aby sa ukázalo, či liek skutočne pomôže. Pozoruhodný je tiež preparát Metformín, vyvinutý pre pacientov s cukrovkou. V experimentoch predĺžil myšiam život o päť percent.
Tieto medikamenty majú tú výhodu, že už sú používané v liečbe rôznych chorôb. Nie je nutné zháňať peniaze a dovolenia etických komisií pre nové testy. Stačí porovnávať pacientov, ktorí tento preparát už rovnako užívajú, s pacientmi, ktorí dostávajú inú liečbu. Výsledky však zatiaľ nie sú nepriestrelne preukázané.
Navyše tá istá výhoda - ide o už existujúci liek - je súčasne nevýhodou: liek je pre chorých, zdravým môže uškodiť. A môže mať vedľajšie účinky. To ukázal pokus s kombináciou látok dasatinib (na liečbu niektorých druhov leukémie) a kvercetín (ten sa vyskytuje v ovocí a zelenine a býva v niektorých potravinových doplnkoch). Laboratórnym myšiam podávanie tejto kombinácie predĺžilo život až o štvrtinu, ale súčasne skomplikovalo hojenie zranení. Napriek tomu na Mayovej klinike v americkom Rochesteri tento rok zahájili prvý klinický test na pacientoch so zlyhávajúcimi obličkami. Lekári dúfajú, že sa orgán "omladí" a začne fungovať lepšie.
Zvyčajne nie je celkom jasné, prečo ten či onen liek predlžuje život laboratórnych zvierat. U niektorých sa predpokladá, že odstraňujú starnúce bunky, iné snáď ovplyvňujú gény, ktoré riadia vyživovanie buniek.
Vedci teda stále ešte potrebujú najskôr pochopiť, ako ktorá chemická zlúčenina v tele pôsobí, aby s ňou mohli cielene pracovať. Tohtoročné výskumy ich posunuli ďalej, ale zďaleka nie až do cieľa.
Darček z minulosti
Amiši sú zvláštne kresťanská skupina, ktorá žije vo vidieckych oblastiach USA a Kanady. Zachovali si životný štýl zhruba polovice 19. storočia - obliekajú sa do tmavých odevov tej doby, nesmú používať automobily, telefóny, elektrinu. A títo v minulosti žijúci ľudia tento rok ponúkli nový poznatok súčasnej medicíne.
Existuje gén zvaný Serpine1, ktorý má rôzne varianty. Jeden riadi vytváranie proteínu, ktorý spôsobuje starnutie tepien, druhý naopak vedie k tomu, že jeho nositelia žijú dlhšie. A práve tento druhý, žiaduci variant, v sebe nesie mnoho Amišov. Douglas Vaughan zo Severozápadnej univerzity v Chicagu tento rok v periodiku Science Advances informoval, že títo Amiši žijú v priemere o desať rokov dlhšie než ostatní - ich stredný vek dožitia predstavuje 85 rokov. A to pri strave, ktorú neovplyvnili rady o zdravej výžive.
Vaughan skúmal gény Amišov aj ich zdravotný stav, využil aj dáta o už zosnulých predkoch ľudí, ktorých gény preskúmal. A okrem už spomínaného faktu o dlhšom dožití zistil, že organizmus nositeľov "správneho" variantu génu lepšie pracuje s inzulínom a spracováva cukor. Týmto ľuďom prakticky nehrozí cukrovka.
A čo teraz s touto informáciou urobiť? Predstava, že by sme si nechali do tela vpraviť požadovaný gén, už nie je taká fantastická. Tento rok v novembri americkí vedci uskutočnili prvú opravu génu priamo v ľudskom tele. Ale neznáme riziká zostávajú. A tak aj v tomto prípade sa vedci zatiaľ snažia využiť nové poznatky pre vývoj liekov.
Krvavé pokusy
Do podoby hororových historiek sa tento rok dostal iný výskum starnutia. V minulosti sa ukázalo, že u starých myší, ktoré dostanú krv mladých hlodavcov, sa spomalia prejavy starnutia. U ľudí to teraz skúšajú dve spoločnosti z Kalifornie - jedna sa volá Ambrosia, druhá Alkahest. Používajú krvnú plazmu, teda krvnú tekutinu bez krviniek, od ľudí vo veku 16 až 25 rokov a dávajú ju osobám starým 35 až 92 rokov.
Dodanie krvnej plazmy mladých ľudí znižuje riziko onkologických ochorení, Alzheimerovej choroby či chorôb srdca a ciev, tvrdí Jesse Karmazin, ktorý Ambrosiu založil. Iní vedci sú skeptickí, aj keď nie úplne odmietaví. Dáta od oboch spoločností ich zatiaľ nepresvedčili. Na druhú stranu však pripúšťajú, že okolo "mladej" krvi sa niečo deje.
Pracovnou hypotézou je, že chemické signály v krvi mladých ľudí nejakým spôsobom ovplyvňujú kmeňové bunky v staršom organizme. Kmeňové bunky sú také, z ktorých sa vyvíjajú špecializované bunky ľudského tela, ktoré potom dokážu opraviť poškodené tkanivo. Vedci teraz chcú zistiť, ktorá zložka krvi tieto signály nesie. Ak uspejú, nebude ani nutné zháňať plazmu od mladých darcov. Liečivé preparáty sa dávno vyrábajú v geneticky upravených baktériách, ktoré by možno zvládli aj prípravu tejto zložky krvi.
Elixír už máme
Avšak funkčný elixír mladosti už ľudstvo aj tak má. Len sa mu tak nehovorí. Je to dobre premiešaný koktail dobrej a dostupnej výživy, bezpečnejších pracovných podmienok, lekárskej starostlivosti, nových liekov ... Ten spôsobil obrovskú zmenu v dĺžke nášho žitia.