Keď nám ide o veľa, snažíme sa zo všetkých síl. Tínedžerom ako keby bolo všetko jedno. Stredoškolák dobre vie, aké je pre neho dôležité zložiť maturitu. Napriek tomu si počas "svätého týždňa" pokojne odíde s kamarátmi na výlet, alebo ho strávi pri počítačových hrách. Rodičia toho s tvrdohlavým tínedžerom veľa nevyriešia, či už sľubujú lákavú odmenu, alebo sa vyhrážajú tvrdými trestom.
Mladí a nepokojní
Búrlivé obdobie od nástupu puberty po chvíle, keď mladý človek už stojí pevne na vlastných nohách, so sebou nesie rad úskalí. Mladý rebel pracuje na tom, aby bol raz na rodičoch nezávislý. Aj preto je pre neho názor kamarátov často dôležitejší ako to, čo si myslí otec a matka.
Popri nesporných vplyvov okolia - rodiny, školy, kamarátov - formuje tínedžera tiež rozsiahla prestavba mozgu štartujúca s pubertou. Nápadné je stenčenie šedej kôry mozgovej, ktorú považujeme za sídlo ľudskej inteligencie. Jej úbytok pri niektorých ochoreniach mozgu spôsobuje pokles duševnej výkonnosti, demenciu. U tínedžerov však úbytok sivej mozgovej hmoty zaistí, že nakoniec z omylov búrlivej mladosti vyrastú a "dostanú rozum".
Všetky tajomstvá "tínedžerského mozgu" vedci zatiaľ neodhalili, píšu Lidovky. Tím harvardskej psychologičky Leah Somervilleovej teraz v štúdii publikovanej vo vedeckom časopise Nature Communications vysvetľuje, prečo sú tínedžeri imúnni voči stimulom odmenou aj proti vyhrážkam trestom.
Prestavba mozgu
Po narodení sa nám sivá hmota mozgu dramaticky zväčšuje. Rastie ale tak trochu ako drevo v lese, a v puberte preto mozog prikročí k dôkladnej "prebierke". Zbavuje sa nadbytočných spojov medzi neurónmi, takzvaných synapsií. Prehustená nervová sieť sa zjednoduší a jej činnosť sa zefektívni.
"Prerieďovanie" nadbytočných synapsií postupuje mozgom od jeho zadných častí dopredu smerom k čelu. Ako posledná sa reorganizuje časť zvaná prefrontálny kortex, kde sídlia centrá dôležité pre rozhodovanie a kontrolu správania.
Zároveň sa v mozgu začnú navzájom prepájať aj vzdialenejšie centrá a celý mozog tým opäť získa na výkonnosti. Rad centier prestáva pracovať na vlastnú päsť a prepojením sa mení v dobre vyladený celok.
Neschopnosť predvídať
Tínedžeri sú impulzívni, hľadajú vzrušenie a majú sklon k riskantnému správaniu. Ukazuje sa, že je to dôsledok neschopnosti predvídať, aké bude mať ich konanie následky. Neodhadnú, či príde odmena, či naopak trest.
Dospelý človek si celkom ľahko spočíta, čo je pre neho výhodné, a čo nie, a zariadi sa podľa toho. Nezanedbá napríklad prípravu na prijímací pohovor, aj keď ešte ako tínedžer týždeň pred maturitou hanebne preflákal. Nesadol by si po posedení s kamarátmi pri pive za volant, aj keď v mladosti by si s tým hlavu veľmi nelámal.
Dospelí majú dobre vyvinuté spojenie medzi centrami na kontrolu správania, ktorá sídli v prefrontálnom kortexe, s centrami, kde vzniká pocit uspokojenia. Tieto centrá sú uložené hlbšie vo vývojovo starších častiach mozgu, ako je napríklad striatum. Leah Somervilleová a jej spolupracovníci sa rozhodli preveriť funkčnosť tohto spojenia u mladých ľudí vo veku od trinástich do dvadsiatich rokov.
Účastníci pokusu dostali za úlohu hrať celkom jednoduchú počítačovú hru, ktorá vyžaduje predovšetkým sústredenie. Za svoj výkon boli odmenení rôzne veľkou sumou peňazí.
Experiment potvrdil, že s tínedžermi odmena nepohne. Hrali s rovnakým nasadením, nech bola v stávke malá alebo veľká suma. Až u tých najstarších dobrovoľníkov vo veku 19 až 20 rokov je zrejmé, že sa na hru sústredia viac, keď ide o väčšie peniaze.
Vedci sledovali počas hry aktivitu mozgu jednotlivých dobrovoľníkov prístrojmi registrujúcimi intenzitu prietoku krvi rôznymi mozgovými centrami. Keď v určitej oblasti mozgu pracujú neuróny so zvýšenou intenzitou, potom potrebujú viac živín a kyslíka. Cievy sa v takom mieste roztiahnu a preteká tadiaľ viac krvi.
V experimente tímu Leah Somervilleovej sa ukázalo, že najstarší dobrovoľníci aktivujú pri hre o väčšie peniaze vyššou mierou prefrontálny kortex s jeho rozhodovacími centrami a tieto centrá intenzívne komunikujú so striatom, kde sa rodí pocit uspokojenia.
Mladší dobrovoľníci ešte nemali dokončenú prestavbu mozgu v oblasti prefrontálneho kortexu a ich rozhodovacie centrá zostávali "studené". Naopak centrá pre vznik pocitu uspokojenia mali "nažhavené". V dôsledku tejto nerovnováhy si mladý človek nedokáže dať vždy dohromady, čo by mal alebo nemal urobiť a či ho čaká odmena či trest. Preto ignoruje ponuku vyššej odmeny za úspech v počítačovej hre. V bežnom živote potom napríklad zanedbá prípravu na maturitnú skúšku a riskne, že z nej prepadne.
Milovníci adrenalínu
Tínedžeri často konajú riskantne. Leah Somervilleová a jej spolupracovníci ale upozorňujú, že toto hazardérstvo sa líši od riskantného správania dospelých, napríklad od vyznávačov adrenalínových športov ako je base-jumping, horolezectvo v extrémnych podmienkach alebo plavby osamelých moreplavcov. Tí majú spojenie medzi rozhodovacími centrami a centrami pre vznik pocitu uspokojenia plne funkčné.
Problém spočíva v tom, že ich centrum pre vznik pocitu uspokojenia je "lenivé". Uspokojenie v ňom vzklíči len v reakcii na veľmi silný podnet, ako je let vzduchom po skoku zo skaly, hrozba pádu pri výstupe hladkou skalnou stenou alebo vyvádzanie živlov na rozbúrenom mori.
Tínedžeri nie sú také "beznádejné prípady" ako vyznávači adrenalínových športov. Pretože majú nedovinuté rozhodovacie centrá, môže im k správnemu rozhodnutiu pomôcť intenzívnejší prísun informácií. Rodičia by sa preto nemali spoliehať na motiváciu dospievajúcu ratolesť sľubmi alebo vyhrážkami. Väčšiu šancu na úspech majú, keď budú deťom všetko viac vysvetľovať. Ani to ale nie je zaručený recept, pretože k ďalším typickým prejavom "tínedžerského mozgu" patrí odmietanie rád generácie rodičov v duchu varovaniu Johna Lennona: "Never nikomu nad tridsať."