S rozprávaním zo spánku má osobnú skúsenosť takmer každý. Podľa štúdie z roku 2010 sa v noci niekedy "prejavujú" zhruba dve tretiny ľudí. Avšak väčšina z nás hovorí v spánku len skutočne výnimočne - a samozrejme si z toho veľa nepamätáme.
Vedecká literatúra na tom v tomto smere je len o trochu lepšie ako my laici. Rozprávanie zo spánku nikoho neohrozuje na zdraví, a tak nie je prioritou grantových agentúr. Niektoré staršie štúdie napríklad zistili, že príhovory spáčov bývajú krátke, zvyčajne ich tvorí len pár slov. Podľa jednej americkej štúdie z roku 1970 obvykle zhruba medzi šiestimi až trinástimi slovami podľa spánkovej fázy. Ale medzi jednotlivcami boli veľké rozdiely, takže vypovedajúca hodnota takéhoto priemeru je pomerne malá. Ale čo pritom vlastne hovoríme, to vo vedeckých časopisoch nenájdete.
Medzeru však na sklonku minulého roka aspoň do istej miery zaplnil francúzsky tím okolo Isabelle Arnulfovej zo Sorbonny publikáciou v časopise Sleep. Popisuje výsledky sledovania približne 230 dobrovoľníkov, ktoré autori sledovali a nahrávali v spánkovom laboratóriu. Aby u ich postelí nestrávili príliš veľa času, vybrali si osoby s poruchami spánku, ktoré sú spojené práve s častejšími nočnými výlevmi. Je to určité skreslenie výsledkov, pretože pacienti sú podstatne homogénnejšia skupina než bežná populácia, ale s tým veľa neurobíme, píše Technet.cz.
Rozbor natočeného materiálu naznačuje, že účastníci neboli v spánku práve vo svojej najroztomilejšej nálade. Frekvenčná analýza - teda analýza čestnosti použitých slov - ukázala napríklad, že ľudia sú vo spaní veľmi vulgárni. Frázy, ktorá v slovenčine vedú osloveného aj hovoriaceho do zadnej časti tela, sa počas spánkových prehovorov vyskytovali podľa výsledkov 800-krát častejšie ako v bežnej reči. Vulgarizmy obsahoval približne každý desiaty prejav (áno, sú ľudia, ktorí hovoria vulgárnejšie, ale tu sa bavíme o priemere).
Vulgarizmy v rôznych fázach spánku boli tiež trochu odlišné. Počas tzv. REM fázy spánku, kedy máme asi najbližšie k prebudeniu a počas ktorej najviac snívame, sa skôr objavovali adresné nadávky na inú osobu, napríklad druhú stranu v imaginárnej diskusii. Mimo REM spánku sa zase skôr objavovali všeobecné vulgarizmy, ktorými si ľudia "uľavujú".
Ak teda bolo spáčom rozumieť (zhruba 60 percent nahrávok neboli slová, alebo boli nezrozumiteľné), boli všeobecne povedané pomerne agresívní a negatívni. Vôbec najčastejšie slovo, ktoré spáči použili, bolo slovíčko "nie", ktoré sa tak vo výsledkoch objavilo štyrikrát častejšie než v bežnej reči. Naopak zdvorilostné frázy typu pozdravu, poďakovanie, ospravedlnenia boli výnimočné; celkom ich vedci zachytili len dvanásť. A úplne výnimočné potom boli príhovory veľmi formálne, za také tím označil iba tri.
Inak povedané, počas spánku sa zrejme veľmi často hádame s nejakým neviditeľným sokom. Dokonca mu pri tom nechávame priestor k odpovediam - v záznamoch sú totiž jasne viditeľné pauzy na odpovede, ktoré v skutočnosti nikdy nezaznejú. Ponúka sa logická hypotéza, že ide vlastne o prípravu, prehrávanie - inými slovami tréning - pre vypäté situácie z bdenia. Môže byť samozrejme mylná, ale na to málo, čo vieme, pomerne dobre sedí.
Na záver len dodajme, že dobrovoľníci tiež počas týchto "dialógov" hovorili zvyčajne gramaticky a syntakticky správne, samozrejme teda v prípadoch, keď im vôbec bolo rozumieť. Ako už sme hovorili, vôbec najčastejšie totiž boli úplne nezrozumiteľné prejavy. Čo je možno dobre, pretože ak môžeme výsledky francúzskej štúdie naozaj vztiahnuť na celú populáciu, tak si v spánku servítky pre ústa práve neberieme.