Môže sa na ňom podpísať naša hladina testosterónu, hovorí japonská štúdia.
Jej autori z univerzity v Nagasaki sa do nej pustili na základe veľmi prostých a zrozumiteľných východísk. Po prvé, hudobné preferencie jednotlivcov sú veľmi pestré. Lenže prečo vlastne? spýtali sa. Môže za to kultúrne prostredie, osobnostné zázemie? Možno. Nie sú však v hre aj iné, napríklad fyziologické faktory? Veď aj naše osobnostné rysy sú ovplyvňované našou fyziológiou. Napríklad hladinou testosterónu, píše server Xman.cz.
Preto sa rozhodli preskúmať, či nevysledujú súvislosť medzi porciou tohto hormónu, ktorú nám príroda dopriala, a naším vnímaním sofistikovaných hudobných žánrov. A bol to podľa ich súdu pioniersky počin, premiérový krok na neprebádaný terén. "Podľa našich najlepších vedomostí je to prvá demonštrácia spojenia medzi biologickou predispozíciou a hudobnými preferenciami," tvrdí Hirokazu Doi a Kazuyuki Shihonara vo svojej štúdii z magazínu Personality and Individual Differences.
Pretože to bol naozaj prvý krok do nových krajín, zahŕňala štúdia malý počet účastníkov, tridsaťsedem mužov a tridsaťdeväť žien. Výskumníci im najprv zmerali hladiny testosterónu a potom im púšťali dvadsaťpäťsekundové hudobné útržky. Z hudobného spektra pritom vyberali podľa piatich kritérií, ako je vytýčil vo svojej štúdii z roku 2011 neurovedec Daniel Levitin. Pokrývať mali nenáročnú hudbu, tam patrila country a pesničkárstva, intenzívne ako napríklad metal, sofistikovanú, teda jazz, avantgardu a klasiku, súčasnú, ako je rap či funk, a jemnú hudbu na relax. Každý z respondentov mal ukážku ohodnotiť buď "Veľmi sa mi páči", alebo "Vôbec sa mi nepáči".
Vedci však nechceli vsádzať len na hormóny. Položili si aj otázku, či hudobný vkus nemôže súvisieť s psychologickými črtami dotknutých. Presvedčivú linku spájajúcu muzikálne preferencie a osobnostné typy zoradené do takzvanej Veľkej päťky však nenašli. Inými slovami, metal môže mať rád melancholik cholerik aj flegmatik.
Miera testosterónu sa však do hudobného sveta premieta. "Hlavným zistením bola negatívna súvislosť medzi hladinou testosterónu a preferenciou sofistikovanej hudby vrátane klasickej, jazzu a avantgardy u mužov," vynášajú podľa serveru classicfm.com verdikt vedci. A odvažujú sa aj so sebou priniesť širokú hypotézu, prečo to tak je. Kým sa vysoká hladina testosterónu spája s dominanciou a rebelským či antisociálnym správaním, je "sofistikovaná hudba" možno jednoducho málo agresívna.