Táto zdanlivo banálna otázka je v skutočnosti celkom zložitá. Svoje meno má "nachladnutie" tak trochu omylom. Avšak nakoniec nie je tradičný pohľad úplne mimo.
Nádcha nám, teda nám ľuďom, lezie krkom. V našom rýchlom prieskume, ktorého sa zúčastnilo 1 194 čitateľov, sme okrem iného zistili, že viac ako 80 percent z nich už tento rok nádchu prekonalo, píše český Technet.
Čitatelia sa tiež zhodli na tom, že nádcha je otrava, 90 percent ľudí ju hodnotilo ako výraznú nepríjemnosť, tretina potom ako úplne neznesiteľnú záležitosť.
Ako si ale vlastne nachladnutie privodíme? Môže to znieť ako banálna, samozrejmá otázka. Každý predsa vie, že nachladnutie je spôsobené - to by jeden nepovedal - nachladnutím. Ale ako to vieme? Pri bližšom skúmaní zistíme, že odpoveď nie je zďaleka tak samozrejmá.
V zime je viac nachladnutí. Ale prečo?
"Chrípková sezóna", v ktorej sa najčastejšie vyskytuje nákaza pravým chrípkovými vírusom, ale najviac z nás tiež kašle a smrká, je neodškriepiteľne zimná záležitosť. Na severnej pologuli spadá teda do mesiacov zhruba medzi októbrom a aprílom s vrcholom zvyčajne vo februári, na južnej pologuli potom medzi májom a októbrom s vrcholom zhruba v auguste. V trópoch "chrípková sezóna" v podstate neexistuje (majú zase iné radosti, o tom ďalej).
Hoci priebeh každoročných vĺn chorôb je vo veľkej časti sveta veľmi podobný, každý ho vidí trochu inak. V našom prostredí je napríklad spojenie medzi chladom a nachladnutím považované za absolútne evidentné. V USA alebo Británii sa na vás naopak doktor bude pozerať divne, keď mu poviete, že ste boli vonku nedostatočne oblečení, a preto teraz máte nádchu. "Tým, že vám bude zima alebo budete vo vlhkom oblečení, neochoriete," upozorňuje napríklad doktorka Sabrina Felsonová pre WebMD. "Tento mýtus je potrebné zbúrať."
Kto je bližšie tomu, ako sa veci skutočne majú? Celý rad vedeckých štúdií na túto tému vykresľuje celkom pestrý obraz.
Naša hlavná otázka teda zatiaľ znie: Je prechladnutie spôsobené chladom?
Počas zimnej sezóny môžeme chytiť všeličo, nás však budú zaujímať nádchy a nachladnutia. Zo zdravotníckeho hľadiska predsa len vážnejšiu otázku chrípky si necháme na druhú časť článku.
Lenže pod nachladnutím a nádchou sa schovajú rádovo doslova stovky rôznych vírusov, z ktorých najznámejšie a tiež zďaleka najrozšírenejšie sú tzv. Rhinovírusy. Čo je mimochodom dôvod, prečo nikdy nebudete mať istotu, že voči pôvodcom nádchy získate imunitu. Je pomerne pravdepodobné, že sa nájde vírus (alebo variant vírusu), s ktorým ste sa ešte nikdy predtým nestretli. Celkovo existuje približne dvesto rôznych vírusov, ktoré môžu nádchu spôsobovať. Často má pacient viac ako jednu infekciu naraz.
Nákaza niektorým z vírusov nádchy prebieha obvykle skrz kvapôčkovú infekciu. Teda napríklad vdýchnete čiastočku vody či hlienu, ktorá obsahuje rhinovírus. Stačí ale prísť do kontaktu s kontaminovanými objektmi, ako napríklad klávesnica v kancelárii alebo držadlo v mestskej hromadnej doprave.
V šesťdesiatych rokoch prebehlo niekoľko laboratórnych experimentov (popísaných napríklad v štúdii z roku 2002), ktoré opakovane - a neúspešne - hľadali súvislosť medzi nízkou teplotou a nakazením nádchou.
Navyše teplota sama o sebe nemôže "stvoriť" vírus. Ten sa musí do tela dostať zvonku. Je teda jasné, že technicky vzaté chlad nádchu nespôsobuje. Ak by niekto nachladol, ale nemal by "prístup" k žiadnemu vírusu, nádchu nedostane. To ale nie je uspokojivá odpoveď, pretože ignoruje reálne situácie. Tie sú často komplexnejšie, než izolované pokusy v laboratóriu.
Môže teda človek nachladnúť a tým sa nakaziť?
Vírusy spôsobujúce nádchu sa nevyskytujú zďaleka výhradne v zime, ale počas zimy sú najrozšírenejšie. Niektoré dôvody sa zdajú byť zrejmé. Počas zimy sa napríklad vo zvýšenej miere pohybujeme vnútri a v spoločnosti iných ľudí, z ktorých niektorí nepochybne budú nakazení. Zvlášť účinnými prenášačmi by podľa epidemiologických modelov mali byť deti, ktoré majú (zvyčajne) horšie hygienické návyky ako dospelí a navyše sú častejšie vo fyzickom kontakte s rodičmi a samozrejme predovšetkým s ďalšími deťmi. Na druhú stranu, veľká časť dospelých pracuje v uzavretých priestoroch prakticky celoročne, deti sa schádzajú v školách, škôlkach a jasliach od septembra do júna, a nachlazovací "primetime" je rovnako obmedzený na zimné obdobie.
Už v roku 2002 britský vedec Ronald Eccles špekuloval o tom, že nízka teplota ovplyvňuje prostredie v nose a horných dýchacích cestách, a nádcha má tak jednoduchšiu cestu k nákaze. A v roku 2015 sa tímu vedcov z americkej Yale University podarilo demonštrovať konkrétny spôsob, ktorým nízka teplota prispieva k jednoduchšej nákaze.
Jedným dôvodom je, že rhinovírusy predsa len znášajú lepšie nižšie teploty, preto napríklad napadajú bunky v hornej časti dýchacieho traktu, kde panujú nižšie teploty, a nie pľúcne bunky. Ale nielen to, chladný vzduch tiež podľa niektorých výsledkov ovplyvňuje reakciu imunitného systému. Jeho reakcia sa pri nižších teplotách zdá byť menej intenzívna, bunky v chladnejšom prostredí tiež s menšou pravdepodobnosťou vykonali riadené sebazničenie ( "samovražda" v takom prípade vírusu zabráni, aby bunku využil k vlastnému množeniu).
Podľa iných výsledkov bunky tiež vytvárajú menej bielkovín dôležitých pre reguláciu odpovede imunitného systému. Stačí pritom len, aby teplota klesla o nejaké štyri stupne, na hodnoty obvyklé napríklad v prínosových dutinách.
Nejaké pokusy na ľuďoch by neboli?
Ide však o pokusy na tkanivových kultúrach, ktoré nemožno úplne jednoducho prevádzať na ľudskú medicínu. Ale na ľuďoch skutočne máme výsledky, ktoré sa zdajú myšlienku podporovať. V roku 2005 vyšla štúdia írskych vedcov, ktorí 90 dobrovoľníkov presvedčili, aby si v záujme vedy máčali nohy v studenej vode. U trinástich z nich sa počas nasledujúcich piatich dní prejavili príznaky prechladnutia, v kontrolnej skupine to bolo len päť osôb.
Dôkazy ale nie sú jednoznačné, ako by sa mohlo zdať. Napríklad v roku 1968 lekári skombinovali u dobrovoľníkov horúci kúpeľ a pobyt na studenom vzduchu (v miestnosti s teplotou 4 ° C), aby zistili, či chlad ovplyvňuje priebeh prechladnutia rhinovírusmi. A v okamihu nákazy, v čase inkubácie, keď im bolo najhoršie a tiež počas rekonvalescencie. Výsledky boli však nepresvedčivé, žiadnu súvislosť medzi vystavením chladu a priebehom choroby sa nepodarilo preukázať. Podobné pokusy sú navyše nespoľahlivé, pretože nemožno zvyčajne dokonale zabezpečiť úplne rovnaké počiatočné podmienky pre všetkých účastníkov experimentu.
Každopádne z pôvodného "mýtu o škodlivosti studeného vzduchu" sa pomaly stáva významná teória. "Stále platí, že človek musí byť vystavený vírusu, aby dostal nádchu," pripomína imunologička Akiko Iwasaki, jedna z autoriek výskumu. "Ale akonáhle už je vírus na nosnej sliznici, v studenom vzduchu sa rýchlejšie množia. Imunitný systém navyše v nižšej teplote reaguje pomalšie. Celkovo môžu malé teplotné rozdiely mať aj stonásobný vplyv na to, s akou rýchlosťou sa vírus množí. To môže z asymptomatickej nákazy urobiť aktívnu vírusovú populáciu a spôsobiť nepríjemné kýchanie a kvapkanie z nosa."
Ďalšie mýty o nádche: lietadlo, mokré oblečenie a očkovanie?
V rámci nášho prieskumu sme skúmali, aké ďalšie mýty o tomto bežnom ochorení panujú. Schválne, u koľkých z nich ste poznali správnu odpoveď?
- Nachladnutie je spôsobené nízkou teplotou? To už sme prebrali. Samotná nízka teplota nádchu neprivodí, ale vzhľadom na uvedené výskumy možno konštatovať, že nízka teplota má vplyv na to, akým spôsobom sa vírus uchytí v nose nakazeného. Ako správne sme teda hodnotili "skôr áno" aj "skôr nie".
- Vlhké oblečenie spôsobuje prechladnutie? Tu naopak možno povedať, že nebol preukázaný jednoznačný mechanizmus, ktorý by ukázal, prečo by samotné vlhké oblečenie malo prispievať k nákaze nádchou.
- Vysoká vlhkosť vzduchu zvyšuje riziko nachladnutia? Tu bol chyták, je to naopak nízka vlhkosť, ktorá prispieva k väčšiemu riziku nákazy nádchou.
Nádchu možno liečiť antibiotikami? Pretože nádcha je vírusové ochorenie, nemožno proti nej uplatniť antibiotiká. Liek na nádchu neexistuje, imunitný systém si s ňou musí počas siedmich až desiatich dní poradiť sám. Ako ale niekoľko čitateľov pripomenulo, nádchu môžu sprevádzať aj bakteriálne infekcie, a na tie už doktor antibiotiká predpísať môže. - Proti nádche si človek môže vypestovať imunitu? Ako už zaznelo, existuje toľko druhov a variantov vírusov, ktoré spôsobujú nádchu, že je nepravdepodobné vypestovať si imunitu na všetky z nich.
- Možno proti nádche očkovať? Nie, na rozdiel od chrípky neexistuje vakcína proti nádche.
- Zvyšuje cestovanie lietadlom riziko nádchy? Tu je bohužiaľ odpoveď kladná. Stovky ľudí v malom priestore, dýchajúci rovnaký vzduch...
Výsledky ankety Technetu na 1 194 čitateľoch ukazujú, že väčšina ľudí má o nádche celkom dobré povedomie. Najčastejšie ľudia chybovali pri vlhkom oblečení. Najistejšie si naopak boli pri tom, že na nádchu nezaberajú antibiotiká. Zdá sa teda, že druhotným efektom virálneho šírenia nádchy je aj šírenie vedomostí o základoch medicíny: antibiotiká slúžia v boji s bakteriálnou nákazou, nie nákazou vírusovou.
Prečo je chrípková sezóna?
Chlad tiež priamo i nepriamo "prospieva" aj iným chorobám, v prvom rade pravej chrípke, ktorá na rozdiel od nádchy v celosvetovom meradle ročne hrá dôležitú úlohu v stovkách tisíc úmrtí (WHO odhaduje medzi 300 až 600 tisíc ročne).
V chladnom vzduchu sa tiež zrejme šíri na dlhšiu vzdialenosť - hoci to nie je dané priamo teplotou, ale relatívnou vlhkosťou. Keď nakazený vydýchne, dostávajú sa do jeho okolia čiastočky vírusu v malých kvapkách vody. Veľkosť týchto kvapôčok sa na vzduchu rýchlo mení: čím je vzduch suchší, tým rýchlejšie sa zmenšujú. A čím sú menšie, tým lepšie ich vzduch nadnáša, a tým dlhšie vydržia vo vzduchu. Existuje akási "zlatá stredná teplota", pri ktorej kvapôčky vydržia vo vzduchu dostatočne dlho, aby mohli niekoho nakaziť.
Hypotézu o súvislosti medzi nižšou vlhkosťou vzduchu a výskytom chrípky možno považovať za pomerne dobre preukázanú. Potvrdili ju napríklad údaje zo štúdií na pokusných zvieratách (konkrétne morčatami, ktoré sú jedným z mála vhodných modelov pre štúdium chrípky, väčšina zvierat ju nedostáva). V jednej pomerne hojne citovanej práci z roku 2008 sa ukázalo, že nakazení jedinci zvieratá v susednej klietke nakazili najúčinnejšie, keď bol vzduch suchý (relatívna vlhkosť iba 20 percent), zatiaľ čo vo veľmi vlhkom vzduchu (pri 80-percentnej relatívnej vlhkosti) bol prenos menej účinný.
Chrípkový vírus má navyše zrejme "brnenie" vhodné pre pohyb na chladnom vzduchu. Ako sa ukázalo, vrchná bielkovinová obálka vírusu pri teplotách pod 15 °C stuhne do podoby tvrdého gélu, ktorý vírusové čiastočky účinne chráni. Pri vyšších teplotách jeho obal zmäkne, takže síce môže nakaziť telové bunky, ale zároveň ho nič nechráni pred rýchlym vysušením, ak sa ocitne v suchšom prostredí. V chladnejšom prostredí je tak chrípkový vírus schopný nakaziť vhodnú obeť zhruba po jeden deň, zatiaľ čo vo veľmi vlhkom a teplom prostredí (cca 30 °C) prestane byť schopný vyvolať nákazu trebárs aj po hodine.
Epidemiologické údaje naznačujú niečo podobné. Veľké chrípkové epidémie v USA išli prakticky vždy ruka v ruke s poklesom relatívnej vlhkosti vzduchu, ktorá sa pomerne pravidelne počas roka mení, ukázala štúdia publikovaná v roku 2010. Korelácia medzi oboma javmi je skutočne nápadná. Vzhľadom k experimentálnym dôkazom možno opodstatnene predpokladať, že nejde len o náhodu, ale skutočne príčinnú súvislosť.
Na záver dodajme ešte malé varovanie, že vysoká vlhkosť nie je pre nás len dobrá, niektorým patogénom, napríklad plesniam, vyslovene prospieva. Žiadny univerzálny recept, ako sa brániť proti zimným virózam, teda pre vás nemáme. Ale pokúsime sa vás trochu povzbudiť pripomienkou, že chrípková sezóna nie je to najhoršie.
Áno, chladný a studený vzduch možno praje niektorým vírusom, ale zase nepraje komárom. Práve lietajúci bodavý hmyz poskytuje vírusom oveľa lepšie transportné možnosti, než aké si počas evolúcie vyvinuli sami. A vymeniť chrípkovú sezónu za maláriu, horúčku dengue a ďalšie choroby teplého podnebia, by sme nepovažovali za dobrý obchod.