Napísal o tom spravodajský server Business Insider.
Celé roky mnohí ľudia verili, že gény mužského plešatenia sa predávajú prostredníctvom chromozómu X z matky na syna. Ľudová múdrosť radila neveste pozrieť sa na muža v príbuzenstve z matkinej strany ženícha, aby si urobila predstavu o tom, ako bude jej milovaný časom vyzerať.
Avšak lekári tvrdia, že presnejšie je za rednúce vlasy viniť obaja rodičia. "Aby ste posúdili, aká veľká je šanca, že budete plešatieť, pozrite sa na všetkých príbuzných v rodinách svojej matky i otca," uviedla Dawn Davisová, lekárka z dermatologického oddelenia Kliniky Mayo.
Existuje niekoľko dôvodov, ktoré naznačujú, že je to pravda. V prvom rade si vedci stále nie sú istí, ktoré gény sú určujúce pre stratu vlasov a odkiaľ prichádzajú. Myslí si však, že k nim prispievajú obe strany rodiny. A za druhé má matka dva chromozómy X, takže zisťovať pohľadom na mužských príbuzných, či vám budú padať vlasy, je v podstate zbytočné.
Vedecký termín pre bežnú stratu vlasov je androgénna alopécia. Pokiaľ ju máte, nie ste sami. Zhruba polovica dospelých mužov trpí vypadávaním vlasov už v čase, ako prekročí štyridsiatku.
Vlasy na hlave vydržia zhruba dva až tri roky, a potom ich nahradia nové v cykle trvajúcom rádovo mesiace. Keď vlasy vypadávajú, ale nové ich nenahrádzajú, alebo ich nahradia oveľa tenšie vlasy, potom začneme plešatieť.
Špecifické faktory, ktoré rozhodujú o tom, ako veľmi holá niečia hlava bude, sú stále dosť záhadné. Vedci veria, že tento stav je prevažne genetický a spôsobujú ho zmeny našich pohlavných hormónov.
Zvýšená hladina hormónov
Vedecká štúdia z tohto roka predložila hypotézu, že ľudia pravdepodobne prídu o vlasy, ak sa zvýši koncentrácia jedného z pohlavných hormónov - dihydrotestosterónu - v tkanive hlavy. Tento hormón spôsobuje, že sa vlasy stenčia a dokonca prestanú úplne vyrastať z vlasových korienkov.
Aj keď to nie je tak celkom vina vašej matky, jej gény môžu hrať svoju úlohu, predovšetkým keď začnete plešatieť pred dosiahnutím stredného veku. Nemecká štúdia z roku 2005 naznačila, že plešatenie pred 40. rokom veku môže diktovať gén v chromozóme X, čo znamená, že táto predispozícia prichádza z matkinej strany rodiny.
Hypotéza nemeckých vedcov uvádza, že muži, ktorí zdedili od matky údajný "plešatý gén", majú predispozíciu pre vyššie množstvo receptorov mužského pohlavného hormónu androgénu v koži hlavy, a v dôsledku toho začnú skôr plešatieť.
Avšak profesor Markus Nöthen, ktorý sa na tejto štúdii podieľal, v správe k nej uviedol, že tiež existujú "náznaky, že sa na tomto procese podieľajú aj ďalšie gény, ktoré nie sú závislé na pohlaví rodičov". Nöthen v roku 2008 viedol ďalšiu štúdiu, do ktorej sa zapojilo viac ako 600 nemeckých mužov, a zistil, že na skorý nástup mužského plešatenia má vplyv umiestnenie chromozómu 20. A to naznačuje, že na "génoch plešatenia" sa podieľa matkina aj otcova DNA.
Do hry však vstupujú aj iné ako genetické faktory. Štúdia vykonaná v roku 2013 za účasti viac ako 3100 mužov v Južnej Kórei zistila, že na skorú stratu vlasov má vplyv aj fajčenie a pitie alkoholu.
Pretrvávajúce záhady okolo plešatenia vysvetľujú, prečo je také ťažké vytvoriť genetickú liečbu plešatosti, ktorá sa stala novým svätým grálom vlasových vedcov. Jednou z možností, ako sa k plešateniu postaviť, je s hrdosťou ho prijať, oholiť zvyšky vlasov a začať sa honosiť lesklou hlavou. Vedci zistili, že ľudia majú tendenciu mužov popisovať ako silnejších a vyšších potom, čo si oholili hlavu.