Za zhruba 100 miliónov dolárov, teda asi 86 miliónov eur, mala štúdia MACH nájsť odpoveď na nepochybne zaujímavú a tiež pomerne starú otázku, ako striedme pitie ovplyvňuje výskyt ochorení srdca, píše Technet.cz.
Cieľom štúdie so zhruba ôsmimi tisíckami účastníkov bolo overiť vplyv pitie jedného alkoholického nápoja denne na zdraví v porovnaní s abstinenciou. A pretože sa malo jednať o dôkladnú a dlhodobú štúdiu, nepochybne by ovplyvnila prístup ku konzumácii alkoholu po celom svete, vrátane Slovenskej republiky. Ako sa však ukázalo, jej autori sa však príliš nestriedmo venovali alkoholu v inej - a pre zdravie medicíny všeobecne oveľa nebezpečnejšej podobe.
Počas príprav projektu v rokoch 2013 a 2014 totiž vedci, ktorí štúdiu nakoniec viedli, obchádzali stretnutie s manažérskymi špičkami veľkých výrobcov alkoholu ako Anheuser Busch InBev či Heineken. Zástupcom priemyslu prezentovali svoju štúdiu ako "jedinečnú príležitosť, ako ukázať, že alkohol v menších dávkach je bezpečný a znižuje riziká výskytu kardiovaskulárnych ochorení," ako odhalilo vyšetrovanie reportérov New York Times.
Na základe článku NY Times potom americký Národný ústav zdravia (známy pod anglickou skratkou NIH), hlavná grantová agentúra v oblasti medicínskeho výskumu v USA, začal vlastné vyšetrovanie okolností vzniku štúdie. Výsledky zverejnil v júni tohto roku (v anglickom PDF tu) a odporúča v nich okamžité ukončenie projektu, ktorý mal bežať ešte zhruba desať rokov. Štúdia totiž bola údajne navrhnutá tak, aby v podstate nemohla poskytnúť negatívne výsledky.
Ako sa ukázalo, neskorší vedúci štúdie Kenneth Mukamal z Harvard Medical School v Bostone mal od roku 2013 "dlhodobý kontakt" so zástupcami výrobcov a opakovane im prezentoval informácie o zámeroch a podobe štúdie. Manažéri veľkých výrobcov sa napríklad dozvedeli, že veľká štúdie je potrebná, aby bolo možné "odporučiť alkohol ako súčasť zdravého stravovania," zaznelo pri prezentáciách.
Zatiaľ skutočne boli k dispozícii niektoré výsledky, ktoré niečo také naznačujú. Nie všetky štúdie však došli k tomuto výsledku, a tie, ktoré áno, boli príliš stručné či krátke a chýbala teda potrebná váha. Nová klinická štúdia nazvaná MACH (Moderate Alcohol and Cardiovascular Health, čiže "Malé dávky alkoholu a kardiovaskulárne zdravie") mala byť dostatočne veľká, aby proti nej nikto podobné výhrady mať nemohol.
Zrejme aj to presvedčilo nakoniec päť výrobcov alkoholu, aby na štúdiu dali 67,7 miliónov dolárov z celkového stomilionového rozpočtu. Za to mali možnosť poznať detaily návrhu štúdie a rad z nich ešte pred jej definitívnym schválením a získali tak minimálne možnosť ešte pridelením grantu ovplyvniť dizajn skúšky. Autori preto mohli zástupcom priemyslu napísať, že "cieľom nie je odhaliť negatívne zdravotné následky (pitie, pozn. red.)."
Podľa e-mailovej korešpondencie si tiež autori boli vedomí toho, že štúdia bola navrhnutá dostatočne malá a krátka na to, aby nemohla odhaliť napríklad prípadný zvýšený výskyt rakoviny, ktorý sa u konzumentov alkoholu dá predpokladať. Svetová zdravotnícka organizácia pritom v roku 2014 dospela k záveru, že na základe dostupných údajov nemožno považovať alkohol ani v malom množstve za úplne bezpečný, pretože zvyšuje riziko vzniku rakoviny.
Na prvý pohľad je znepokojujúce, že autori štúdie mali pomoc zvnútra samotného NIH, presnejšie jeho sekcie NIAAA (National Institute of Alcohol Abuse and Alcoholism, teda "Národný ústav pre zneužívanie alkoholu a alkoholizmus"), ktorá sa špecializuje práve na skúmanie vplyvu alkoholu na zdravie.
Podľa správy NIH sa na snahe zohnať korporátnych sponzorov podieľalo "niekoľko" jednotlivcov z NIAAA. Správa presne neuvádza, o koho išlo, a ako bude ústav ďalej postupovať.
NIH teraz kvôli tomuto prípadu vykonáva šetrenie všetkých svojich ďalších klinických štúdií, aby sa ukázalo, či sa u nich neobjavia podobné anomálie. Ale zároveň je jasné, že celá udalosť môže narušiť dôveru v jednom zo základných nástrojov modernej medicíny. Klinické štúdie sú základný kameň tzv. medicíny založenej na dôkazoch.
Zároveň dobre ilustruje, ako sa s týmito na pohľad úplne objektívnymi skúškami dá manipulovať. Rad z nich pre verejnosť (a to aj pre väčšinu tej odbornej) popísal vo svojich knihách britský výskumník Ben Goldacre. Aj vďaka nemu a popularite, ktorú si jeho knihy získali, v súčasnosti prebieha medzi odborníkmi pomerne intenzívna diskusia o tom, ako klinické skúšky zreformovať.
K určitým zmenám už v posledných rokoch došlo, ale tento prípad je dobrou pripomienkou toho, že obozretnosti nie je rozhodne stále dosť. A tiež to, že tak podporovaná spolupráca s priemyslom má minimálne pre niektorých výskumníkov svoje úskalia.