Závislosť na opaľovaní má už vlastné meno, tanorexia. Aké sú riziká opaľovania a čo všetko si koža pamätá? A prečo muži nemajú radi opaľovacie krémy?
Slnko sa spája s pohodou a dobrou náladou. Mnohí sa už nemôžu dočkať, keď v lete vyrazia na dovolenku k moru, z ktorej si okrem odpočinutej mysle a tela odvezú atraktívnu bronzovú pleť. K tomu navyše nachytajú vitamín D, ktorý je dobrý na kosti a pomáha predchádzať mnohým chorobám. K jeho vytvoreniu ale údajne stačí len pätnásť minút na slnku denne, nie niekoľko hodinové grilovanie na pláži. Lúče majú svoju odvrátenú stránku, ktorá má veľmi nepriateľskú podobu. Podľa odborníkov Českej akadémie dermatovenerológie negatívne účinky ultrafialového alebo UV žiarenia na ľudskú kožu prevažujú nad pozitívnymi. A rizikom zďaleka nie je len to najčastejšie - solárna dermatitída alebo spálenie slnkom, upozorňujú Lidovky.cz.
Spálenie verzus opálenie
"Škodlivé nie je len, keď sa na slnku spálime, ale aj keď sa opaľujeme," hovorí prednosta Dermatovenerologickej kliniky 3. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej a Fakultnej nemocnice Královské Vinohrady v Prahe Petr Arenberger. "Po preniknutí ultrazvukového žiarenia do pokožky sa poškodia DNA bunky. To naštartuje ochranný proces pigmentácie, teda spôsobí to opálenie, a väčšinou sa podarí chyby v genetickej informácii napraviť. Pokiaľ nie, chyba sa môže vyskytnúť pri bunkovom rozdelení do dcérskych buniek a v najhoršom prípade sa objaví rakovina," vysvetľuje dermatovenerológ, k čomu v koži pri opaľovaní dochádza.
Ľudská pokožka navyše nezabúda, koľkokrát sme sa za život spálili. V pokročilom veku nám vystaví účet. "Spočíta ako opakované spálenia, tak opakované opálenia bez spálenia, oboje je pre pokožku zdravotná a kozmetická záťaž,“ upozorňuje Arenberger. Na ochranu pred slnkom by sa malo pozerať viac v detskom veku, keď sa riziko kožných ochorení zvyšuje.
Nedbalí muži a životný štýl
Dobrou správou je, že zhubný melanóm už nie je príčinou úmrtí tak často ako predtým, jeho výskyt ale narastá. Za posledných štyridsať rokov sa počet postihnutých niekoľkonásobne zvýšil. Najohrozenejšou skupinou sú muži bielej pleti a sú to práve oni, ktorí na ochranu proti slnečnému žiareniu dbajú najmenej. Zvolia skôr klobúk alebo košeľu, používanie kozmetických prípravkov a starostlivé natieranie krémom k ich obľúbeným aktivitám zvyčajne nepatrí. Po prvé im vadí mastná koža, za druhé sa im krémy ťažšie nanášajú kvôli ochlpeniu.
Z prieskumu Karlovej univerzity vyplynulo, že vo vekovej skupine medzi štyridsať až šesťdesiat rokov používa len 15 percent mužov, zatiaľ čo u žien ide o nadpolovičnú väčšinu. Muži by mali brať do úvahy, že slnečné žiarenie na kožu nedopadá len pri opaľovaní. Rovnako pôsobí pri vonkajších športoch ale aj pri práci vonku. Nechráni pred ním ani sklo. U vodičov kamiónov sa napríklad často stretávame s takzvaným riadiacim opálením, keď majú spálené predlaktie alebo krk.
K mylným dojmom, že nám nič nehrozí, môže dôjsť, aj keď je zatiahnutá obloha. Mraky samozrejme prenikajú až na deväťdesiat percent žiarenia a v úplnom bezpečí človek nie je ani pod slnečníkom. Lúče naňho síce priamo nedopadajú, je ale vystavený tým, ktoré sa odrážajú od okolitých plôch. Piesok odráža štvrtinu slnečného žiarenia, napríklad sneh až 80 percent a vodná hladina dokonca 95 percent.
K nebezpečenstvu, ktoré slnko predstavuje, ale prispieva aj sám človek. Používanie niektorých chemikálií a najmä plynov freónov, ktoré sú prítomné napríklad v chladničkách, klimatizačných zariadeniach alebo čistiacich prostriedkoch, vedie k stratám ozónu.
"Freóny môžu ničiť ozónovú vrstvu, ktorá chráni pred UV žiarením a v súvislosti s tým bol v 80. rokoch zaznamenaný pokles množstva ozónu a nárast intenzity UV žiarenia o niekoľko percent," hovorí klimatológ Ladislav Metelka. Zásluhou Montrealského protokolu o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu z roku 1987 došlo k obmedzeniu produkcie najnebezpečnejších freónov a od polovice 90. rokov sa ozónová vrstva začala znovu regenerovať. "Súčasná intenzita UV žiarenia je s najväčšou pravdepodobnosťou o niečo vyššia ako v dobách našich rodičov, situácia sa mierne zlepšuje," hodnotí stav Metelka.
Dôležitý index
Podľa klimatológa k rizikám vedie ale aj súčasný životný štýl. "Naše babičky a dedkovia nemali čas ležať na pláži a boli viac chránení, zatiaľ čo dnes je celkom bežné opaľovať sa celý deň pri mori, kde môže byť intenzita UV žiarenia o niekoľko desiatok percent vyššia ako u nás," komentuje fenomén Metelka. Pri sledovaní predpovedí počasia odporúča uvádzať hodnoty UV indexu, ktoré spravodajstvá vždy uvádzajú. Čím je jednotka vyššia, tým väčšia je dávka slnečného žiarenia. UV index je závislý na zemepisnej šírke, pri rovníku je najvyšší a má nadmorskú výšku, s ktorou sa zvyšuje.
Pokiaľ ide o ochranný faktor na opaľovacích krémoch, musí byť zachovaný. Mieru ochrany pred UV žiarením vyjadruje číslo SPF alebo ochranný faktor. Podáva informácie o tom, akú časť žiarenia UVB filter prepúšťa. Faktor 50 tak prepustí jednu päťdesiatinu alebo 2 percentá, "vysvetľuje Arenberger.
Aký ste fototyp?
Na pultoch v obchodoch sú v ponuke prípravky s faktormi 4 alebo 6, ktoré ale mnoho úžitku neprinesú. "Medzi fotoprotekčné krémy radíme prostriedky od faktoru 6, číslo 15 ale stále patrí medzi nízku fotoprotekciu a stredná je až 30," uvádza na pravú mieru dermatovenerológ. Z hľadiska dostatočnej ochrany je lepšie vyberať prípravky, ktoré obsahujú aj fyzikálne filtre. Zatiaľ čo chemická fotoprotekcia, ktorá je prítomná v krémoch s nižším faktorom, mení škodlivé žiarenie na teplo, fyzická lúče vôbec neabsorbuje, ale odráža. Voľba vyššieho faktora sa preto oplatí, nevýhodou fyzikálnych filtrov však je, že sa horšie rozotierajú a zanechávajú biely povlak.
Prvým krokom pri výbere opaľovacieho krému je poznať svoj fototyp. Každý je na pobyt na slnku inak citlivý a potrebuje iný ochranný faktor. Dermatovenerológovia preto rozdelili pokožku do štyroch základných skupín, ktoré stanovujú maximálny čas, po ktorý sa môže človek zdržiavať na slnku a nemusí sa pred ním chrániť. Prvý, takzvaný keltský typ, sú ľudia s nápadne svetlou pleťou a svetlými vlasmi, ktorým sa tvoria pehy a ich koža spravidla nikdy nezhnedne. Doba vlastnej ochrany je u nich zhruba päť až desať minút, zatiaľ čo typ štvrtý, takzvaný stredomorský s prirodzene tmavšou farbou pleti, sa na slnku môže bez rizika spálenia pohybovať aj trištvrte hodiny.
"Ľudia s normálnym typom kože by mali voliť ochranný faktor medzi 15 až 30, zatiaľ čo u citlivejšej by nemal byť nižší ako 30," radí Arenberger. Všeobecne platí, že čím vyšší ochranný faktor, tým dlhší čas môžeme na slnku stráviť.
Fototyp 1
Veľmi svetlá pleť, početné pehy, ryšavé vlasy. Doba do začervenania kože: 5 - 10min. Pri opaľovaní sa vždy spáli.
Fototyp 2
Svetlá koža, svetlé vlasy. Doba do začervenania kože: 10 - 20 min. Pri opaľovaní sa niekedy spáli, niekedy slabo pigmentuje.
Fototyp 3
Stredne svetlá koža, hnedé vlasy. Doba do začervenania kože: 20 - 30 min. Pri opaľovaní sa zriedka spáli, vždy pigmentuje.
Fototyp 4
Tmavá kožae, tmavé vlasy. Doba do začervenania kože: 45min. Pri opaľovaní sa nikdy nespáli, veľmi dobre pigmentuje.
Každé dve hodiny
Ak chceme dosiahnuť presné hodnoty uvedené na krabičke, každý krém, nehľadiac na výšku faktora, je potrebné nanášať každé dve hodiny v dávke dvoch miligramov na centimeter štvorcový kože. S rezervou by sa tiež mali brať informácie o vodeodolnosti. Po určitú dobu síce krém dokáže ochrániť aj vo vode, odolnosť ale nie je trvalá a po vykúpaní ho treba použiť znovu.
Paradoxne tí, ktorí sa dobre opaľujú, sú rizikám slnečného žiarenia vystavení viac. "Ľudia si niekedy myslia 'ja sa opaľujem dobre, nepotrebujem sa natierať', fotoprotekciu ale potrebuje každý," vyvracia jeden z hlavných mýtov Arenberger. "Nejde totiž len o ochranu proti spáleniu, teda vplyvu UVB, ale aj filtráciu UVA, ktoré kožu tiež významne poškodzuje," upozorňuje lekár.
V súvislosti s ochranou sa hovorí najmä o UVB žiarení, ktoré kožu opaľuje, a v prípade príliš veľkej dávky ale tiež ľahko spáli. Na zemský povrch ale dopadá aj UVA žiarenie, o ktorom sa roky tradovalo, že je neškodné. Vedecké prieskumy však preukázali, že vysoké množstvo UVA žiarenia tiež prispieva k vzniku kožných nádorov. Okrem toho poškodzuje spojivové tkanivo, čo vedie k strate napätia kože a nárastu vrások. Pri výbere opaľovacieho krému by sme preto nemali dbať len na ochranu proti UVB, ale aj UVA. UVA faktor sa na obale síce neuvádza, niektoré prípravky ale aspoň zmieňujú, že ho obsahujú. Hodnota UVA faktora je zhruba dvakrát až trikrát nižšia ako hodnota faktora UVB, ak je teda SPF krému napríklad 30, UVA bude dosahovať hodnoty 10 až 15.
Túžba po kráse
Prečo vlastne ľudia túžia po opálenej pokožke, a to aj keď poznajú riziká spojené so slnením? "Vzhľadom na to, že pribúda produktov s bronzujúcim efektom, kontúrovacích paletiek a rozjasňujúcich púdrov, je zjavné, že líčenie s nádychom opálenej pleti je v kurze," hodnotí trend vizážistka vystupujúca pod umeleckým menom Hanoa Moa.
Tento fenomén sa ale zrodil pomerne nedávno. Po tisíce rokov bola krása spájaná s porcelánovo bielou pokožkou. Farba pleti bola známkou spoločenského statusu. Vysoko postavení ľudia sa nemuseli vystavovať slnku pri manuálnej práci alebo životu na vidieku, dávali to najavo svoju svetlou pleťou. V baroku a renesancii si ženy do make-upu pridávali olovo, ktoré kožu bielilo. A v Japonsku, kde snehobielu tvár nosili po stáročia gejše, aj v iných ázijských krajinách, túžba po svetlej pleti pretrváva dodnes.
Spálená Coco Chanel
Na Západe ale nastali na začiatku minulého storočia výrazné zmeny. Prispel k nim medicínsky vynález svetelnej terapie, kedy dánsky lekár Niels Finsen hlásal, že slnečné lúče dokážu liečiť choroby ako krivica alebo tuberkulóza, a za svoj objav získal v roku 1903 Nobelovu cenu. Trend ale z opálenej pokožky vytvoril až módny priemysel. Ako tomu často býva, stalo sa to náhodou, keď sa módna ikona Coco Chanel pri svojom pobyte na Francúzskej riviére raz nechtiac spálila na slnku a jej snedá pleť sa nezaobišla bez povšimnutia. Keďže ale udávala módne trendy, nová vizáž preslávenej návrhárky si čoskoro našla svojich priaznivcov. V 20. rokoch sa na trhu objavil prvý opaľovací krém a opaľovaniu napomohol aj príchod bikín, ktoré slnečným lúčom vystavili viac kože. Herečka Ursula Andress si ich v bondovke Dr. No z roku 1962 na svoje snedé telo obliekla v bielej farbe a z bronzovej pokožky sa cez noc stal kult krásy.
Závislosť menom tanorexia
A trvá dodnes. Opálenie je atribútom blahobytu, zdravia a krásy. Oproti minulosti dnes tvarohovú pleť často majú ľudia zatvorení celý deň v kancelárii, opálením dáva človek najavo, že má prostriedky na to ísť na dovolenku, stará sa o seba a dokáže si odpočinúť. Štúdia na Massachusettskej univerzite priniesla výsledky, že vystavenie UV žiareniu podporuje produkciu endorfínov čiže hormónov šťastia, a prispieva tak k fyzickej i psychickej pohode. K závislosti na opálenej koži, takzvanej tanorexii, tak nedochádza úplne náhodou. "Veľa žien sa nedostatočne chráni pred slniečkom, podlieha trendom a snaží sa pleť všelijako stmaviť," komentuje fenomén opaľovania Hanoa Moa. "U žien so zrelou pleťou je lepšie voliť svetlejšie tóny a všeobecne by sme mali rešpektovať vlastný odtieň, ktorý nám pristane najviac," radí.