Novinkou identifikácie sa môžu stať baktérie, ktoré so sebou všade prenášate. Vďaka nim za sebou totiž všade nechávame mikrobiologickú stopu, píše Xman.cz.
Prvý pioniersky pokus v tejto nezmapovanej oblasti kriminálnej vedy realizovali v roku 2016 bádatelia zo San Diega. Pôvodne sa sústredili na nepatrné zvyšky chemických zlúčenín, ktoré nesieme na svojej koži. Prečo? Ako sa ukázalo, ich zloženie a kombinácie dokázalo prezradiť veľa o životnom štýle svojich nositeľov. V laboratórnom experimente s 39 ľuďmi sa vtedy výskumníkom podarilo pomerne presne rozlíšiť sledovaných jedincov do niekoľkých skupín.
S pomocou spektrometrie bolo vraj hneď zrejmé, kto z pokusných subjektov používal alebo používa opaľovací krém, a najskôr teda trávi veľa času na čerstvom vzduchu, prípadne kto je konzumentom kávy alebo čaju.
Keď biologické stopy hovoria
Vzorky odobraté z povrchu kože "rozprávali" najrôznejšie príbehy: O tom, že konkrétne jedinec prekonal v posledných týždňoch trojstupňovú liečbu antibiotikami alebo si liečia cukrovku inzulínom. Alebo že sa jedná o veľkého jedáka citrusových plodov alebo že dotyčný preferuje určitý typ kozmetiky.
Všetky tieto informácie sú z biologického materiálu na povrchu kože a nášho potu viacmenej zrejmé. Amina Bouslimani, ktorá výskum viedla, si pochvaľovala: "Je to ako odtlačky prstov, ale lepšie. Pretože na vás hovoria." Ak máte biologickú stopu alebo odtlačok prsta, ktorý nie je v žiadnej evidencii, môžu takéto spektrometrické metódy pomôcť vytvoriť profil hľadaného. Aspoň to si tým Bouslimani myslel.
Alibi, alebo falošná stopa?
Pokus sa ale nedočkal uznania forenzných špecialistov, pretože jeho výstupy boli vo svojej podstate ľahko manipulovateľné. Kým odtlačky prstov sú u dvoch ľudí nezameniteľné, a preto ich dnes prakticky každý súd považuje za nevyvrátiteľný dôkaz, pohrať sa s chémiou kože nie je zase tak ťažké. Cudzím parfumom, cigaretou alebo krémom môže páchateľ ľahko "zahmlievať" svoj profil a zaviesť vyšetrovanie do slepej uličky.
Metóda zo San Diega tiež dosahovala len asi šesťdesiatpercentnú presnosť, pretože výsledky meraní boli ovplyvnené najrôznejšími produktami metabolizmu baktérií, ktoré na povrchu ľudskej kože žijú. A práve na tom postavil svoju nadväzujúcu prácu ďalší mikrobiológ Jarrad Hampton-Marcell z Univerzity v Illinois.
Vaše baktérie neklamú
Všimol si, že zatiaľ čo "chémiu kože" je ľahké ovplyvniť, zloženie mikrobiálnej zoo na jej povrchu sa mení len veľmi zvoľna. Mikróby, respektíve ich zloženie, čo do počtu druhov a pomerného zastúpenia, pritom odráža náš životný štýl tiež. Tieto spoločenstvá sú do značnej miery unikátne pre každého živého človeka.
"Baktérií na povrchu ľudského tela je v každý moment viac, než koľko sa nachádza buniek vo vnútri," hovorí Hampton-Marcell. "Každú hodinu do svojho najbližšieho okolia uvoľníme okolo 36 miliónov baktérií." Každý okamih svojho života teda za sebou zanechávame neviditeľnú stopu, ktorú je možné s užitím modernej technológie čítať.
Čo zostane po zlodejoch: mikrobiálny podpis na každom kroku
"Je to trochu sci-fi, ale do budúcna má táto metóda veľký potenciál," usudzuje Hampton-Marcell. "Ak by sme dokázali identifikovať taký mikrobiálny podpis jednotlivca, dokázali by sme potom jasne preukázať jeho prítomnosť na mieste činu. Hoci by tam nezanechal odtlačky prstov alebo DNA. Bol by to proste nový forenzný dôkaz."
Ako by to malo vyzerať v praxi? To si mikrobiológovia z Illinois vyskúšali v reálnych podmienkach. V rámci experimentu v desiatke vopred dohodnutých domácností vykonali "vlámanie". V každom z vybraných objektov však najprv odobrali stovky vzoriek mikrobiálnych spoločenstiev z najrôznejších povrchov a tiež mikrobiálne vzorky obyvateľov.
Potom nechali do domu vstúpiť svojho "zlodeja" a nasledoval ďalší odber vzoriek. Výskumníkom nešlo o to, čo si ich páchateľ odniesol, ale čo po sebe nevedomky zanechal. Respektíve, aká nové zvieratá sa v mikrobiálnej zoo tej ktorej domácnosti po vlámaniu objavila. Dalo sa totiž predpokladať, že je dovnútra zaniesol zlodej.
"Nebolo to ľahké," pripúšťa Hampton-Marcell. "V konečnom dôsledku sme museli analyzovať vyše osem tisíc bakteriálnych spoločenstiev a identifikovať mikrobiálny podpis viac ako štyroch stoviek osôb." Podstatné je, že námaha sa vyplatila. "Unikátne mikrobiálne spoločenstvá nám pomohli zmapovať činnosť našich zlodejov s presnosťou väčšou ako 75 percent," hlásil vedec.
Inými slovami, na základe analýzy bakteriálnych stôp sa podarilo veľmi presne určiť, kto bol zlodejom a ktoré domy navštívil. S uvedením tejto metódy do praxe bude potrebné ešte počkať. V súčasnosti tím Hampton-Marcella rieši zjednodušenie celého procesu zberu a vyhodnotenia vzoriek, rovnako ako výber optimálnych markerov. "O tom, že by sa raz ľudský mikrobiom mohol stať súčasťou dôkazov materiálu, ale nepochybujem," je si istý šéf tímu.