Na otázku serveru Lidovky odpovedala Mgr. Zuzana Schierová z Hrdličkova múzea človeka Prírodovedeckej fakulty UK.
Ľudskými obličkami pretečie asi 1200 ml krvi za minútu, z tohto množstva približne polovica pripadá na krvnú plazmu. Z celkového množstva plazmy je 20 percent prefiltrované v Bowmanovom vačku a vzniká primárny filtrát (128 ml / min tj. 180 l / 24 hod).
Vlastný proces hospodárenae s tekutinami prebieha v ďalšom úseku nefrónu - Henleovej kľučke, kde je voda spätne vstrebávaná. Množstvo spätnej resorpcie je riadené antidiuretickým hormónom (ADH), ktorý sa tvorí v hypotalame. Kofeín a alkohol znižujú produkciu ADH a tým dochádza k obmedzeniu spätnej resorpcie vody.
Štúdie skúmajúce vplyv alkoholu na diurézu preukázali, že etanol výrazne zvyšuje diurézu 1-2 hodiny po požití. Štúdia bola vykonaná na skupine zdravých mužov, u ktorých sa pri podaní 0,85 g etanolu/kg hmotnosti zvýšila diuréza z 60 ml/ h na 373 ml/ h.
Experimenty s kofeínovým nápojmi na rozdiel od predchádzajúcich nepotvrdili, že by príjem kofeínových nápojov mal vplyv na diurézu a celkovú hydratáciu organizmu (Killer, 2014). Výsledky štúdie poukázali len na zvýšenie vylučovania sodíkových iónov (Na +) a v ostatných sledovaných faktorov (objem moču, hematologické markery i.) sa nezistili signifikantné rozdiely.
Tejto štúdie sa zúčastnili jedinci, ktorí boli pravidelnými konzumentmi kávy a pravdepodobne by sme mohli očakávať odlišné výsledky u ľudí, ktorých organizmus nie je zvyknutý na pravidelný príjem kofeínu.
Odpoveď na položenú otázku môžeme teda formulovať takto: pokiaľ požijeme diuretický nápoj (alkohol) nedôjde k zrýchleniu filtrácie krvi v obličkách, ale k zníženiu spätného vstrebávania. Tekutiny dodané do organizmu tak môžu napomôcť k jeho rehydratácii. Zvýšenie diurézy trvá 1 - 2 hodiny po požití alkoholu a aby rehydratácia bola účinná, musíme zohľadniť podiel etanolu v nápoji. Z vyššie uvedených štúdií tiež vyplýva, že rozumná konzumácia kávy nebude mať vplyv na hydratáciu organizmu.