Ak ste v posledných niekoľkých desaťročiach aspoň zbežne sledovali svetové zdravotnícke štatistiky, asi viete, že je možné zhrnúť pomerne jednoducho: svet je stále zdravší. Skutočnosť je dokonca v mnohých ohľadoch výrazne lepšia, než ľudia odhadujú, píše Technet.cz.
Viacmenej optimistické čítanie prinášala pravidelne aj "Svetová správa o zaťažením ochoreniami" (Global Burden of Disease Study), ktorá vychádza od roku 2007. Vypracovanie financuje nadácia manželov Gatesovcov a podieľajú sa na ňom takmer dve tisícky odborníkov z celého sveta, ktorí sledujú stovky ukazovateľov z tisícov rôznych zdrojov.
Tohtoročné vydanie, ktoré obsahuje údaje za rok 2017, a vyšlo v slávnom lekárskom časopise Lancet na začiatku novembra, bolo uvedené trochu odlišne. Redakcia ho označila vo svojom úvodníku za "varovné".
Na pohľad sa to môže zdať možno prehnané, pretože niektoré veci sa stále daria. Za posledných desať rokov sa napríklad výrazne podarilo znížiť úmrtnosť u detí mladších ako päť rokov. Všeobecne sa tiež darí v boji proti nákazlivým chorobám (aj keď sa nájdu aj výnimky, o tom ďalej). Evidentne sa tiež ukazuje, že ďalšie a ďalšie regióny prechádzajú k modelu vyspelého sveta, kedy sa hlavnými príčinami smrti stávajú neprenosné (ak chcete civilizačné) choroby vrátane chorôb srdca a chorôb spôsobených fajčením či obezitou.
Tie stoja za 73 percentami zo všetkých zhruba 55 miliónov mŕtvych v roku 2017. A viac ako polovicu všetkých úmrtí, presnejšie približne 29 miliónov, majú na svedomí len štyri rizikové faktory: vysoký krvný tlak, fajčenie, vysoká hladina krvného cukru a vysoký BMI. Čo vlastne nie je z hľadiska medicíny také zlé, pretože sa obrazne povedané zabíjame sami miesto, aby sme zomierali kvôli baktériám či vírusom z okolia.
Editory Lancet však zaujala pod tým skrytá horšia správa: s týmito ťažkosťami si stále nevieme príliš rady. Prakticky v celom vyspelom svete sa pokrok v obmedzení vplyvu týchto negatívnych faktorov minimálne spomaľuje. A napríklad v USA, ale napríklad aj niektorých oblastiach Veľkej Británie, sa už v štatistikách začína objavovať pre vyspelý svet veľmi netypické znižovanie priemernej dĺžky života. Neplatí to úplne všeobecne, pokles je vidieť predovšetkým u niektorých skupín (v USA, ale napríklad aj v Mexiku u mužov) či v niektorých oblastiach.
O možných príčinách sa stále debatuje. Najväčšiu mediálnu pozornosť si získali provokatívne hypotézy, podľa ktorých ide napríklad v USA predovšetkým o dôsledok zníženia dĺžky dožitia bielych mužov, snáď v dôsledku "epidémie" závislosti od opioidov. V britskom prípade by zase podľa niektorých prác mohlo ísť o dôsledok osekania sociálnych výdavkov po kríze z roku 2008. Ale aj proti týmto tézam možno v štatistike nájsť dobré protiargumenty, tak by sme ich nemali považovať za preukázané.
Výsledky správy GDB v tomto smere veľa nového neprinesú, príčiny takýchto "anomálií" neodhalia. Ukazujú však, že negatívnych trendov sa objavuje stále viac a nejde už len o výnimky. A vo väčšine prípadov je možné najlepšie vysvetliť jednoducho zlým fungovaním zdravotníctva. Štatistiky zhromaždené v štúdii ukazujú, že ani vo vyspelých krajinách sa k radu rizikových pacientov nedostávajú také základné liečivá ako sú lieky na znižovanie krvného tlaku či cholesterolu v krvi.
Vojnám sa darí
Obmedzený úspech v boji s neprenosnými ochoreniami nie je jediným nepríjemným prekvapením. Za posledných desať rokov sa tiež nepodarilo znížiť počet úmrtí kvôli úrazom, čo je kategória, do ktorej spadá všetko od autonehôd po obeti vojnových konfliktov. Na svedomí majú zhruba osem percent všetkých úmrtí.
Do značnej miery za to však môže nárast úmrtí v dôsledku vojnových konfliktov a terorizmu, ktorých počet sa za posledných 10 rokov zvýšil zhruba o nejakých 120 percent. Dostupné štatistiky hovoria, že v roku 2017 kvôli nim zomrelo približne 110 až 120 tisíc ľudí. Percentuálne ide o dve najrýchlejšie rastúce príčiny úmrtia počas posledných desiatich rokov.
Ani nákazy nespia
Hlavným úspechom posledných desaťročí je potlačenie prenosných ochorení. Dohromady s pôrodnými komplikáciami a podvýživou majú podľa GDB 2017 na svedomí len 19 percent úmrtí, čo je z hľadiska histórie zďaleka najlepší výsledok a stále hlavný dôvod, prečo sa dožívame tak vysokého veku. Pokrok v tejto oblasti je neustály: i proti roku 2007 sa počet úmrtí z týchto príčin znížil v celosvetovom meradle asi o pätinu.
Nie že by aj v tomto smere išlo všetko hladko a bez problémov, ako nasvedčuje príklad malárie. Škody na životoch i zdraví spôsobené chorobou od roku 2004 nepretržite klesali. U niektorých krajín sa však pokrok v posledných rokoch zastavil, či výrazne spomalil. V iných je pokrok stále vidieť, a tak je zrejme, že sa nedosiahla hranica našich možností. Niekde, napríklad v častiach Južnej Ázie, hrá pravdepodobne úlohu aj rozšírenie kmeňov odolných proti bežne používaným liekom, ale v iných častiach sveta ide podľa všetkého predovšetkým o pokles úsilia o boj s chorobou.
Podobný je vývoj aj snáh o obmedzenie choroby AIDS. Aj keď dnes existujú účinné prípravky, ktoré veľmi dobre zastavujú šírenie vírusu HIV v tele, aj v tejto oblasti sa pokrok spomalil. Zdá sa, že je to priamy dôsledok stagnácie výdavkov na boj s touto chorobou - aj keď tu sa znovu samozrejme prístupy jednotlivých krajín líšia.
Neradostnou výnimkou sú potom počty úmrtí na kmene tuberkulózy, ktoré sú odolné voči väčšine antibiotík. Stále zabíja pomerne málo ľudí, zhruba nejakých 10 až 15-tisíc za rok, varovný je však trend. Obeťou za posledných desať rokov pribudlo asi 15 percent za rok. A to aj napriek tomu, že sa problému venuje pomerne veľká pozornosť a dlhodobo sa o ňom vie. Situácia síce nie je beznádejná, ako niekedy médiá líčia a ako by sa laikovi mohlo zdať, ale evidentne tiež nie je jednoducho riešiteľná.