Výsledky by mohli otvoriť oči lekárskych poskytovateľov a spotrebiteľským spoločnostiam na testovanie DNA. "Z pohľadu psychologickej vedy nie je veľmi prekvapujúce, že genetické informácie o rizikách môžu fungovať týmto spôsobom," hovorí behaviorálna výskumníčka Susan Persky z Národného výskumného ústavu pre ľudský genóm v meste Bethesda, Maryland, ktorá sa tejto štúdie nezúčastnila. Ale je to nový nápad v genetickej komunite, píše časopis Science.
Na experiment, ktorý zahŕňal podvádzanie účastníkov, absolvent Bradley Turnwald a spolupracovníci v laboratóriu psychologičky Alie Crumovej na Stanfordskej univerzite v meste Palo Alto v Kalifornii naverboval 116 ľudí mladých a stredných vekových skupín. Každého z nich testovali na variant génu, ktorý ovplyvňuje schopnosť človeka cvičiť. Dobrovoľníci tiež absolvovali test na bežeckom páse.
O týždeň neskôr dostali účastníci výsledok založený nie na ich skutočných údajoch, ale na jednej z dvoch skupín, do ktorých boli náhodne umiestnení. Niektorí sa dozvedeli, že majú formu génu nazývaného CREB1, ktorý ľahko robí človeku pneumatiky; ostatným sa hovorilo, že majú verziu s vysokou vytrvalosťou. Potom znovu bežali na bežiacom páse.
Tentokrát tí, ktorým bolo povedané, že majú verziu CREB1 s nízkou odolnosťou, si v teste počínali horšie, aj keď mali iný variant. V porovnaní s výsledkami prvého testu ich telá odstránili toxický oxid uhličitý menej účinne, kapacita pľúc sa znížila a prestali behať o 22 sekúnd skôr, informoval tím vedcov.
A tí, ktorí si mysleli, že majú vysokú vytrvalostnú formu génu CREB1, prebehli v priemere o niečo dlhšie, skôr ako sa cítili unavení, bez ohľadu na to, aký génový variant mali. "Už iba tým, že sme ľuďom podali tieto informácie, sa zmenila ich fyziológia," hovorí Turnwald.
Tím tiež testoval druhú skupinu 107 ľudí pre verziu FTO, génu, ktorý ovplyvňuje, akí plní sa cítime po jedle. Niektoré verzie môžu tiež predisponovať ľudí k obezite. Účastníci jedli malé jedlo a hodnotili ich plnosť. Potom, čo im bolo náhodne povedané, že majú verziu FTO, ktorý u nich spôsobuje väčší pocit hladu než je priemer, alebo ktorý ich ľahšie zasýti, účastníci jedli rovnaké jedlo. Tým, ktorým povedali, že majú "hladnú" verziu génu, sa necítili inak. Ale tí, ktorým bolo povedané, že majú druhú verziu, sa po jedle cítili menej hladní ako je priemer. Mali tiež vyššiu hladinu hormónu v krvi, čo naznačuje pocit plnosti.
Takáto odpoveď na genetickú informáciu môže mať vážne dôsledky na genetické testovanie, najmä komerčne dostupné produkty, ktoré môžu odhaliť riziko pre choroby, ako je Alzheimerova choroba a rakovina. "Výsledky naznačujú, že ak si človek čo len myslí, že je vystavený vysokému riziku, povedzme, obezite, môže zmeniť svoju fyziológiu spôsobom, ktorý ho robí skôr náchylným na tento stav," hovorí Turnwald.