Jej prelomové smernice určené pre poskytovanie starostlivosti chlapcom a mužom vzbudili rozruch. Doteraz existoval podobný manuál len pre ženy. Po tridsiatich rokoch, keď kládli výskumníci a teoretici čoraz väčší dôraz na to, čo postupom času získalo názov "Nová psychológia muža", však podľa nich bolo načase.
A predkladajú rad dôvodov, ktoré svedčia o tom, že si psychológovia musia mužov viac všímať, píše Xman.cz. Muži páchajú 90 percent vrážd a predstavujú 77 percent zabitých obetí. Čelia 3,5-krát vyššiemu riziku samovraždy a dĺžka ich života je o 4,9 roka kratšia ako u žien. Chlapci majú vyššie riziko, že u nich bude diagnostikovaná hyperaktívna porucha pozornosti, častejšie trpia aj poruchami učenia.
Patriarchát: zdroj prospechu i väzenie
V spoločnosti, v ktorej majú silnejšie mocenské postavenie ako ženy, je to paradox a psychológovia ho nezastierajú. "Hoci majú muži z patriarchátu prospech, sami na neho narážajú," tvrdí Ronald F. Levant, emeritný profesor psychológie z University of Akron a autor zborníka Americkej psychologickej asociácie nazvaného "Mužská psychológia a maskulinita".
Vývoj, ktorý k aktuálnemu stanovisku psychológie viedol, pritom rodovú odlišnosť mužov nepopiera, práve naopak. Poučuje sa z toho, ako sa vďaka feminizmu psychológia dokázala od šesťdesiatych rokov minulého storočia novo pozerať na ženy - ženským pohľadom. "Bolo stále jasnejšie, že štúdia o mužoch potrebujú ten istý prístup, ktorý by bral do úvahy gender," vysvetľuje Levant.
Následné práce došli k záveru, že tradičná podoba maskulinity, zosobnená konkurenčnom zápalom, dominanciou, násilím, potlačovaním emócií, je vo svojom celku škodlivá. Muži, ktorí sa socializujú týmto spôsobom, majú podľa psychológov menšiu šancu, že si vypestujú zdravé vzorce správania.
Diktát úspechu a emócie zúžené na hnev
Jedným z príkladov, v ktorých mužov taká maskulinita väzní, je imperatív, ktorý ukladá byť za každú cenu schopný postarať sa sám o seba. Keď sa to nedarí, prikazuje maskulinita pánom, aby o svojich vnútorných konfliktoch mlčali.
"To ich izoluje od ostatných. Majú za to, že sú sami. Myslia si, že sú slabí, že nie sú dobrí. Nevedia, že súkromné emócie a súkromné konflikty a najrôznejšie myšlienky majú aj iní muži," vysvetľuje kalifornský psychológ Fredric Rabinowitz, niekdajší prezident Spoločnosti pre štúdium mužov a maskulinity.
Existenciu následkov nie je ťažké potvrdiť empiricky. Kým sa muži zverujú lekárom s depresiami menej často ako ženy, páchajú oveľa viac samovrážd. A trend ďalej posilňuje.
Iným príkladom sú emócie. Tradičné poňatie mužnosti zemepánom od narodenia vštepuje privilégium iba jedinej z nich, zlosti a hnevu. "Od raného veku sa chlapci vedú k tomu, aby tlmili akékoľvek iné emócie, než je zlosť. A to prerušuje ich emocionálny rozvoj," zdôrazňuje Levant a z vlastnej praxe dodáva: "Klientom preto hovorím, že hnev je občas len mocnou, silnú emóciou, ktorá má prekryť krehkejšiu emóciu, ktorú môžeme cítiť, ako je napríklad smútok alebo hanba."
Cesta k individuálnejšiemu sebavyjadreniu
Podľa serveru The Federalist sa škodlivá podoba maskulinity vzťahuje ku štyrom doménam mužskej rodovej úlohy, ktorá do mužov býva spoločnosťou vpisovaná od ich narodenia.
Tie oblasti zahŕňajú úspech, moc a súťaživosť, po druhé reštriktívnu emocionalitu, tretie v poradí je reštriktívne afektívne správanie medzi mužmi a nakoniec je to rozpor, konflikt medzi pracovným a rodinným životom. Aby s nimi psychológovia vedeli lepšie pracovať, zhrnula pre nich ich asociácia desiatku "smerníc". Ich cieľom je pomôcť psychologičkám a psychológom lepšie pracovať s klientmi. A pánom uvoľniť cestu k pestrejšiemu a slobodnejšiemu životu.
"Skúsenosti a zážitky mužov sú veľmi pestré, rovnako tak môže byť pestrá aj maskulinita, medzi mužmi navzájom, a dokonca aj vo vnútri jedného muža," tvrdí Christopher Liang z Pensylvánskej Lehigh University: "Dôležité je však pochopiť, že napriek celej tej pestrosti zažívajú chlapci a muži neuveriteľný tlak, aby dodržiavali pravidlá, normy maskulinity, ktoré sa v rámci svojho kultúrneho kontextu naučili."