Po konzumácii potravy obsahujúcej geneticky modifikované organizmy nenachádzam žiadne príznaky naznačujúce poškodenie zdravia, konštatuje v novej štúdii publikovanej vo vedeckom časopise Toxicological Sciences tím francúzskych vedcov vedený Bernardom Sallesom z univerzity v Toulouse.
Veľmi dôkladnými experimentmi na laboratórnych potkanoch preverili Salles a jeho kolegovia geneticky modifikovanú kukuricu NK603, ktorej génoví inžinieri zaistili odolnosť voči herbicídu glyfozátu. Pole s touto odrodou sa dá chrániť pred zaburinením vďaka herbicídu, ktorý spoľahlivo ničí väčšinu rastlín. Kukurica NK603 mu však odolá, píšu Lidovky.cz.
Plodina sa neocitá v strede záujmu verejnosti prvýkrát. V septembri roku 2012 obleteli svet fotografie laboratórnych potkanov s telami znetvorenými nádormi. "Toto je výsledok kŕmenia zvierat geneticky modifikovanou kukuricou NK603, ktorá bola striekaná herbicídom glyfosát," vysvetľoval francúzsky molekulárnej biológ Gilles-Éric Seralini a odkazoval pri tom na štúdiu svojho tímu publikovanú vo vedeckom časopise Food and Chemical Toxicology.
Poplach vo svete
O Seraliniho desivom svedectve vysielali televízne i rozhlasové stanice. Písali o ňom noviny, zaplavilo internetové servery. V deň zverejnenia štúdie uviedol Seralini tiež na trh knihu a filmový dokument o štúdii.
V Európe sa kukurica NK603 nesmie pestovať. Dováža sa hlavne z USA a nie je určená na výrobu potravín. Slúži prednostne ako krmivo pre hospodárske zvieratá. Verejnosť však aj tu bola zo snímok potkanov s nádormi vydesená. Gilles-Éric Seralini poskytol štúdiu s predstihom vybraným médiám s jedinou podmienkou: "Nikto o nej nesmie hovoriť s inými vedcami." Zatiaľ čo médiá informovali o potkanoch s rakovinou na plné obrátky, odborníci sa so štúdiou ešte len zoznamovali na stránkach Food and Chemical Toxicology. A nestačili sa čudovať. Geneticky modifikovaná kukurica NK603 bola veľmi dôkladne preverená v USA. Bez toho by ju tamojší farmári nesmeli pestovať. V amerických testoch ju dostávali pokusné potkany a žiadne zdravotné problémy sa u nich neobjavili. Ako to, že Seralini došiel k úplne opačným záverom?
"Pretože súčasné testy sú nedostatočné. Zvieratá pri nich konzumujú geneticky modifikovanú kukuricu len určitý čas. Ale ľudia jedia potraviny z geneticky modifikovaných plodín dlhodobo. A práve to simuluje naše štúdie," vysvetľoval Seralini. Skutočne. Seralini kŕmil potkany kukuricou NK603 dlhé mesiace a na konci pokusu zaznamenal u niektorých zvierat zhubné nádory. Tie sa však nevyskytovali výhradne u zvierat konzumujúcich geneticky modifikovanú potravu. Rovnako trpeli rakovinou aj potkany, ktorí žrali tradičnú kukuricu. "V tak vysokom veku sú nádory u potkanov tohto kmeňa úplne obvyklé," namietali Seraliniho kritici a navyše poukazovali na zarážajúci fakt, že v niektorých prípadoch bola nádormi viac postihnuté práve zvieratá, ktoré geneticky modifikovanú kukuricu striekanou herbicídom nedostávali.
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín označil celú štúdiu za zle zorganizovanú, chybne vyhodnotenú a mylne interpretuje. Redakcia Food and Chemical Toxicology vyzvala Seraliniho, aby článok z časopisu sám stiahol ako chybný, čo Francúz ostro odmietol. Časopis preto v roku 2014 štúdiu "vymazal". Seralini na to reagoval tým, že ten istý článok poslal do vedeckého časopisu Environmental Sciences Europe a ten ho v roku 2015 uverejnil. Zožal za to ostrú kritiku, ale štúdia sa tým vrátila do hry. Rad odporcov GMO týmto článkom stále argumentuje.
Dôkladná previerka
V overovacích pokusoch, ktoré potom pripravil Bernard Salles so svojimi kolegami, dostávali laboratórne potkany po tretinu života buď obyčajnú kukuricu neupravenú génovým inžinierstvom, alebo geneticky modifikovanú kukuricu NK603. Niektorí potkany konzumovali kukuricu ošetrenú glyfosátom, iní boli kŕmené rovnakou kukuricou, ktorá však s herbicídom neprišla do styku. Na konci pokusu vedci posúdili zdravotný stav zvierat oveľa dôkladnejšie, než to vykonal pred siedmimi rokmi Gilles-Éric Seralini.
Neuspokojili sa s jednoduchým vyšetrením orgánov, ale vykonali aj dôkladnú analýzu aktivity génov v jednotlivých orgánoch a analyzovali širokú škálu splodín látkovej výmeny ako v krvi, tak aj v moči zvierat. Salles s početným tímom spolupracovníkov nezistil, že by geneticky modifikovaná odroda kukurice poškodzovali zdravie zvierat. Platilo to aj v prípade, že kukurica pochádzala z pozemkov ošetrených glyfosátu. Potkany mali napríklad úplne normálne funkcie pečene, obličiek aj reprodukčných orgánov. Nič nenasvedčovalo tomu, že by čelili zvýšenému riziku zhubných nádorov.
Salles rovnakým spôsobom otestoval aj geneticky modifikovanú kukuricu MON810, ktorá vďaka génu vypožičanému z baktérií odoláva húseniciam obaľovača kukuričného. Polia s touto odrodou sú proti tomuto vážnemu škodcovi chránené aj bez postreku insekticídmi. Bežnú kukuricu poškodenú húsenicami často napádajú plesne produkujúce nebezpečné mykotoxíny. Tieto jedy potom konzumujú s krmivami zvieratá. Mykotoxíny sa tak dostávajú do mlieka, mäsa alebo vajec a následne aj do ľudského organizmu.
Oproti tomu pokusy v Taliansku preukázali, že geneticky modifikovaná kukurica môže vďaka slabšiemu napadnutiu plesňami obsahovať stonásobne nižšie množstvo mykotoxínov, z ktorých niektoré sú schopné navodiť vážne defekty u vyvíjajúcich sa ľudských embryí.
Ani u potkanov kŕmených kukuricou MON810 nezistil Salles žiadne negatívne dopady na zdravie. Táto kukurica sa môže ako jediná geneticky modifikovaná plodina pestovať na poliach krajín Európskej únie. Veľmi tuhá regulácia ale od jej pestovania farmárov odrádza.